československý vlčiak
(KR 7/2015)
V stredu 1. júla 2015 sa navždy zastavilo srdce „otca“ slovenského národného plemena československý vlčiak, hraničiarskeho kynológa – staršieho dôstojníka bývalej 11. brigády Pohraničnej stráže v Bratislave (PS útvar 5947), mjr. v. v. Františka Rosíka.
Narodil sa v obci Malenovice (okres Zlín), pôvodným povolaním bol odborný predavač železiarskeho tovaru a dosiahol stredné všeobecné vzdelanie.
Základnú vojenskú službu vykonal v rokoch 1949 – 1950 vo Výcvikovom stredisku Zboru národnej bezpečnosti v Humennom, od 1. 9. 1951 bol prijatý do služieb Ministerstva vnútra ČSR na úsek ochrany štátnych hraníc. V rokoch 1954 – 1955 študoval na Škole pohraničných vojsk v Alma-Ate (Kazachstan, Sovietsky zväz) služobnú kynológiu. V roku 1956 mu bola udelená medaila „Za službu vlasti“ a v roku 1967 medaila „Za zásluhy o obranu vlasti“. V roku 1979 bol uvoľnený zo služobného pomeru ako starobný dôchodca.
„Kynológia ma priťahovala od detstva, pretože doma sme neustále chovali loveckých psov, takže som bez váhania odcestoval študovať služobnú kynológiu do Školy pohraničných vojsk v Alma-Ate, aj keď som nevedel ani slovo rusky. Spolu so mnou tam boli vyslaní aj Karel Hartl, Karel Všolek a Eduard Abík. Rusky som sa naučil v priebehu dvoch mesiacov, pretože som si predsavzal, že sa chcem o služobnej kynológii dozvedieť čo najviac. Školu som absolvoval s pridelenou sukou nemeckého ovčiaka. Keď som sa v roku 1955 vrátil, vymenovali ma do funkcie kynológa brigády a hneď v tom roku sme spolu so staršinom Petrom Kubaškom založili v areáli bývalého pálfiovského kaštieľa v Malackách prvú neoficiálnu chovateľskú stanicu služobných psov. Keďže sa nám začalo v chove dariť, prvú oficiálnu chovateľskú stanicu Pohraničnej stráže sme do roka založili v Športovom jazdeckom areáli v Šamoríne.“(Výňatok z osobných rozhovorov autora s F. Rosíkom.)
Kynologické zásluhy
Mjr. Rosík v rámci bratislavskej brigády PS metodicky a odborne riadil chov služobných psov plemena nemecký ovčiak, založil súťaže psovodov a služobných psov PS a experimentálne krížil ďalšie pracovné a služobné plemená psov pre potreby PS. Preto sa od roku 1960 aktívne zapojil do projektu medzidruhového kríženia karpatského vlka s nemeckým ovčiakom, ktorý inicioval náčelník služobnej kynológie Hlavnej správy PS, vtedajší mjr. Ing. Karel Hartl.
Chovateľskú stanicu PS presťahovali zo Šamorína v roku 1964 do areálu Výcvikového práporu PS v Malackách, a napokon na Dlhé Lúky pri Moravskom Svätom Jáne. V roku 1965 Hlavná správa PS ukončila projekt medzidruhového kríženia, ale František Rosík, podporovaný niektorými zanietenými civilnými kynológmi, sa začal pohrávať s myšlienkou vytvoriť nové plemeno psa, projekt medzidruhového kríženia sa tak uňho zmenil na celoživotné poslanie.
Pokračoval v krížení vybraných jedincov, metodicky a odborne riadil chov v rámci bratislavského zväzku PS a u civilných chovateľov. Formoval novovznikajúce plemeno a pripravoval jeho štandard. Šľachtenie plemena sa stalo jeho celoživotným poslaním, stal sa „otcom“ nového slovenského plemena, ktoré Medzinárodná kynologická federácia uznala ako samostatné plemeno pod názvom československý vlčiak,3. 9. 1999 – Štandard FCI č. 332.
Prvý chovný zvod a bonitáciu novovznikajúceho plemena František Rosík uskutočnil v novembri 1982. Podklady k žiadosti o predbežné uznanie plemena boli pripravené v spolupráci s Ústrednou odbornou komisiou chovateľov psov ČSCH. Záverečné znenie štandardu ČSV bolo spracované v Bratislave, komisia FCI odporučila jeho schválenie na helsinskom rokovaní 13. 6. 1989, na ktorom bol štandard schválený a plemeno bolo zaradené do 1. skupiny plemien v klasifikácii FCI na skúšobné desaťročné obdobie.
Z iniciatívy Českomoravskej kynologickej únie (ČMKU) bolo na 4. 7. 1993 zvolané do Brna rokovanie, na ktorom sa malo rozhodnúť o zastupovaní plemena ČSV v FCI. Po preskúmaní všetkých dokladov bolo dohodnuté: plemeno sa bude volať Československý vlčiak a krajina pôvodu zostane Československo; garantom plemena v FCI Slovenská republika prostredníctvom Slovenskej kynologickej jednoty, ktorá predložila FCI žiadosť, a na generálnom zasadnutí v Mexiku bol predložený návrh 1. 6. 1999 schválený, čím sa potvrdila nielen životaschopnosť ČSV, ale tiež pracovné nadšenie slovenských kynológov a chovateľov. Za to, že sa splnil zámer vyšľachtiť nové slovenské plemeno psa nazvané Československý vlčiak patrí poďakovanie predovšetkým mjr. v. v. Františkovi Rosíkovi, mnohým slovenským, ale aj zahraničným kynológom, chovateľom a funkcionárom, ktorí sa aktívne podieľali na príprave potrebných materiálov.
Mimoriadne kynologické ocenenie
Slovenská kynologická jednota udelila Františkovi Rosíkovi v roku 2013 zlatú medailu za mimoriadne zásluhy v chove psov pracovných plemien spolu s pplk. v. v. Ing. Karlom Hartlom (ako spolutvorcom nášho národného plemena československý vlčiak, ktorí sa významnou mierou zaslúžili o vznik a rozvoj tohto plemena).
Milý František,
ďakujeme Ti za Tvoj zápal, pracovitosť, ale aj zaťatosť a tvrdohlavosť, bez ktorých by toto plemeno na území Slovenska nikdy nebolo neuzrelo svetlo sveta…!
Lúčime sa s Tebou, ale nikdy na Teba nezabudneme – želáme Ti pokojné večné odpočinutie, nech Ti je slovenská zem ľahká!
S úctou Peter Nevolný
Za Františkom Rosíkom
Nerád zvestujem zlé správy. Zvlášť, keď sa týkajú človeka, ktorého si vážim, a ktorý je súčasťou toho, čo nás fascinuje. Moja smútočná spomienka je venovaná významnej kynologickej osobnosti, nezmazateľne vpísanej do historiografie slovenskej a československej kynológie – mjr. v. v. Františkovi Rosíkovi.
František Rosík zomrel 1. júla 2015 v Bratislave vo veku 87 rokov. „Franto“, alebo „Dedo“, ako sme ho familiárne oslovovali, bol profesionálnym kynológom Pohraničnej stráže, tvorcom plemena československý vlčiak a členom Siene slávy služobnej kynológie. Narodil sa 27. novembra 1927 na Morave v obci Malenovice, ktorá je dnes súčasťou mesta Zlín.
Nie každý sa narodí pod šťastnou hviezdou. Tých, ktorí na hviezdy siahnu, je ešte menej. Františkovi Rosíkovi bolo dopriate oboje. On a československý vlčiak tvoria dve bytosti, ktoré nerozlučne patria k sebe.
F. Rosík patril medzi zakladajúcich členov Klubu chovateľov československého vlčiaka v ČSSR, ktorý viedol od 20. marca 1982 až do roku 1990. Počas jeho predsedovania bol československý vlčiak v roku 1989 na zasadnutí Medzinárodnej kynologickej federácie –FCI zaradený medzi novodobé plemená psov s perspektívou svetového uznania. Tento cieľ bol dosiahnutý o desať rokov neskôr – v roku 1999bol československý vlčiak natrvalo zapísaný medzi moderné plemená psov registrované FCI. Ako vedúci tímu Rosík pripravoval so spolupracovníkmi príslušné dokumenty k definitívnej medzinárodnej akceptácii plemena.
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky bol čestným predsedom Klubu chovateľov československého vlčiaka v Slovenskej republike a na verejnosti jeho veľkým propagátorom. František Rosík spolutvoril štandard československého vlčiaka. Hlavne jeho zásluhou sa stalo Slovensko, po rozdelení československej federácie, gestorom tohto plemena.
Som veľmi rád, že som mohol Františka Rosíka osobne poznať. Stretol som len málo takých profesionálnych kynológov, ktorí sa práci venovali s entuziazmom a vervou bez nároku na osobité uznanie…
Česť jeho pamiatke!
RNDr. Vladimír Ďurišin
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 7/2015