(KR 6/2015)
Psí don Juan, či Casanova. Aj to sú synonymá, ktorými bol častovaný legendárny plemenník Landings of Ladypark. Zažiaril nielen na výstavách, ale preslávil sa aj na vtedajšej filmovej scéne. No najmä cez svoje početné kvalitné potomstvo sa nezmazateľne zapísal do histórie československého chovu.
Landings of Ladypark sa narodil 30. 11. 1960 v svetoznámej chovateľskej stanici slečny Phyllis M. Greyovej z Veľkej Británie. Bol priamym potomkom vychýreného Lochinvara of Ladypark. Úcta k menu jeho chovateľky neopadla ani po rokoch. Práve naopak, aj dnes je pre mnohých veľkým vzorom prezieravej a systematickej práce. Slečna Greyová bezprostredne po 2. svetovej vojne opustila svoje vtedajšie zamestnanie a začala sa venovať výhradne chovu kólií.
Mala v sebe obrovskú predvídavosť a z pozostatkov chovu poznačeného vojnou dokázala vyťažiť to najcennejšie. Využila pôvodné anglické línie nadväzujúce na najkvalitnejšie jedince, vrátane známeho Trefoila. Kombinovala jedincov s peknými hlavami s inými psami, ktorých silnou stránkou bola, naopak, kostra. Vzájomným citlivým a premysleným kombinovaním, podfarbeným neodškriepiteľnou dávkou intuície, dokázala pomerne rýchlo dať vojnou zdecimovanému chovu opätovnú kvalitu a novú ušľachtilosť.
Informácie o výsledkoch jej šľachtiteľskej práce sa rýchlo šírili nielen po Británii, ale aj ďaleko za hranicami. A tak nečudo, že kólie z jej chovu prepisovali povojnovú históriu v takmer celej Európe. Mať akékoľvek šteňa z Ladyparku bolo v tých rokoch obrovskou vzácnosťou, ale získať zároveň najlepšie šteňa z vrhu sa veru podarilo málokomu. Pani Jarmile Křečkovej z Prahy však áno.
Písal sa rok 1961, bola jar a pani Křečková na letisku túžobne očakávala prílet svojho šteniatka. Tešila sa na prisľúbeného trikolórneho psíka. Síce podľa jej neskoršieho vyjadrenia by jej v tom čase bolo viac vyhovovalo šteniatko zlatej farby, ale nepovažovala za potrebné, tobôž vhodné, klásť si takéto podmienky. Zvlášť, ak už len možnosť získať šteňa z Ladyparku bolo samo o sebe veľkou prestížou. Aké však bolo prekvapenie budúcej majiteľky, keď miesto očakávaného trikolórneho psíka ju na letisku čakal jeho zlatý brat.
Slečna P.M. Greyová bez predchádzajúceho upozornenia do Prahy poslala najlepšie šteniatko z vrhu, zlatého Landingsa. Dôvodom zmeny jej rozhodnutia mal byť darček, ktorý jej z vďaky za prisľúbenie šteniatka poslala p. Křečková. Možno tomu bolo naozaj tak a za náhlou zmenou netreba hľadať nič viac. Ale pri človeku s veľkou intuíciou, akou bola chovateľka z Ladyparku, nemožno zavrhnúť ani myšlienku, že sa možno opäť prejavila jej skrytá legendárna predvídavosť. V tom čase síce Landingsova nová majiteľka svoj chov kólií ze Zlaté Jalny len rozbiehala, ale neskôr sa stala doslova legendou prekračujúcou hranice bývalého Československa.
Lendy postupne vyrástol v krásneho psa a naplnil všetky očakávania. S odstupom času možno prehlásiť, že ich aj predstihol. Hneď na prvej klubovej výstave bol síce len výborný druhý, ale už o rok na to sa stal Klubovým víťazom. A nebolo to zďaleka jeho jediné víťazstvo. Postupne ovládol výstavný ring, stal sa šampiónom a víťazom mnohých výstav. Jeho kvality boli neodškriepiteľné.
Úspechmi na výstavách však Landingsova sláva nekončila. Doslova fenomenálnym spôsobom sa presadil v chove. Nielen pre úctihodný počet svojich detí, ale najmä pre ich kvalitu a následné pozdvihnutie úrovne chovu. Záujem o krytie s ním bol neutíchajúci až do jeho pokročilých liet. Prezývky typu Casanova, či don Juan si Landings tiež vyslúžil nielen kvôli počtu detí, ale aj vďaka svojej spoľahlivosti pri krytí. Síce jeho prvá skúsenosť, pri ktorej ho sučka dohrýzla, nebola najlepšia, ale vôbec ho nepoznačila. Práve naopak, odvtedy už žiadna iná nevesta od neho neodišla bez nakrytia. A to Landings počas svojho života nakryl neuveriteľný počet sučiek, bolo ich až 140!!! Z týchto spojení prišlo na svet 876 potomkov a až 596 z nich bolo zaradených do chovu.
Okrem výstavnej a plemennej kariéry stihol Landings zažiariť aj na filmovej scéne Barandovských ateliérov. Účinkoval vo viacerých televíznych reláciách a filmoch. Dokonca i v štyroch zahraničných.
Vďaka ušľachtilej povahe zvykla jeho majiteľka Landingsa označovať pojmom „PÁN PES“. Bol zosobnením vonkajšej krásy, ušľachtilého charakteru a dokonalej plemennej využiteľnosti. Mnohí chovatelia dobre poznajú pocity neistoty a napätého očakávania, keď horia nedočkavosťou, či sa ich predstavy pretavia postupne aj do reality. Či z nádejného šteniatka vyrastie dospelý pes spĺňajúci ideály exteriéru, povahy, zdravia a plnej chovnej využiteľnosti. Požiadavkov nie je málo a ich naplnenie nie je samozrejmosťou. Radosť často strieda sklamanie, a naopak. Preto úspechy typu Landingsa sú o to cennejšie. Sú výsledkom dlhodobej práce plemena znalého človeka s dávkou intuície. A pre československý chov aj obrovského šťastia. Landings bol nezabudnuteľným psom pre svojich súčasníkov, ale cez potomkov stopa legendárneho plemenníka pokračuje v mnohých kóliách dodnes.
MVDr. Stanislava Zubrická
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 6/2015