majstri sveta stavačov
(KR 12/2012)
Prečo si sa rozhodol pre plemeno, ktoré chováš? Prečo poľovnícke?
Pochádzam z poľovníckej rodiny, kde dedko, otec a strýkovia boli a sú poľovníkmi, členmi poľovníckeho združenia Drop Neded, a vo dvore sme mali vždy poľovného psa. S týmito psami som vyrastal a stali sa neodmysliteľnou súčasťou môjho života. Poľovačku bez psa som si nikdy nevedel predstaviť, pre mňa bolo vždy automatické, že plnohodnotná poľovačka môže byť len so psom. V dnešnej dobe k tomu vediem aj všetkých našich členov, a tým pádom máme v našom združení najviac poľovných psov v okrese.
V mojom dvore sa vystriedalo viac plemien – nešpecializujem sa na určité plemeno, ale na dobré psy. Moja chovateľská stanica sa volá Zoani a odchoval som v nej šteňatá slovenského hrubosrstého stavača, maďarského krátkosrstého stavača, nemeckého drôtosrstého stavača a v dnešnej dobe mám šteňatá nemeckého krátkosrstého stavača po Jole Plamenný pas, sestre Falka, s ktorým som vyhral majstrovstvá sveta. Aj ona sa už zúčastnila majstrovstiev sveta, má aj rezultáty z majstrovstiev a vkladám do nej veľké nádeje.
Čo bolo prvé – ty ako poľovník, alebo poľovný pes, ku ktorému si ty spravil skúšky?
Neviem na túto otázku odpovedať, lebo, ako som už spomínal, vyrastal som s vedomím, že chcem byť poľovníkom a pes bol stále pri mne.
Aké boli začiatky?
Začínal som s výcvikom už v detstve, keď som sa venoval psom môjho dedka a otca. Môjho prvého vlastného psa som mal ako desaťročný a bol to slovenský hrubosrstý stavač, s ktorým som prežil svoje prvé trápenia pri výcviku. V tej dobe som nemal okolo seba žiadneho skúseného kynológa, ktorý by mi vedel poradiť, čerpal som vedomosti z knižiek od Kolomana Slimáka. Po základnú vojenskú službu som mal českého fouzka a nemeckého drôtosrstého stavača, pri ktorých som získal ďalšie skúsenosti a zistil som, že neexistuje šablónový výcvik psa. Každý pes vyžaduje svojskú metódu. Po skončení vojenskej služby som mal viaceré plemená, ktoré sme využívali v poľovníctve, a pretekom som sa začal venovať až o osem rokov neskôr, keď ma k tomu naviedol Ladislav Balogh. Predtým som na to nemal toľko času, lebo som sa venoval rôznym ďalším záľubám, ktoré boli časovo náročné. Ladislav ma postrčil, aby som sa vydal týmto smerom.
Aké psíky máš momentálne?
Som majiteľom nemeckých drôtosrstých, aj krátkosrstých stavačov, jazvečíkov hrubosrstých, aj drôtosrstých.
Akých psov najradšej trénuješ?
Psov, v ktorých vidím fantáziu, ktoré majú dobrú povahu a pri ktorých viem, že moja práca nevychádza nanivoč a všetko, čo sa naučia, budú vedieť využívať v praxi.
Čo chystáš na budúcu sezónu?
Ešte sa rozhodujem, s ktorým psom pôjdem súťažiť, mám doma viacerých adeptov a uvidíme, ktorý bude lepší. Nechal som si z vrhu krátkosrstého stavača šteňatá, ktorým sa veľmi teším a vkladám do nich veľké nádeje. Tie však budú na budúci rok na preteky ešte veľmi mladé.
Si chovateľ, vystavovateľ, ale hlavne výcvikár. Ktorú z týchto činností robíš najradšej?
Mne osobne sú bližšie chovateľstvo a výcvik, ale nezatracujem ani vystavovateľstvo. Patrí tiež ku psom, lebo na výstavách vieme porovnať aj exteriér našich psov.
Venuješ sa teda výcviku, aký úspech je pre teba najcennejší? Ten posledný?
Každý úspech človeka poteší, všetky sú cenné, pretože je v nich veľa práce a úsilia, veľa venovaného času psom na úkor rodiny a bez podpory rodiny by som svoje úspechy nemohol dosiahnuť. Určite je vyhrať majstrovstvá sveta snom viacerých ľudí a aj iným prajem zažiť takýto úspech.
V čom je field trial iný?
Field trial je jednoduchá záležitosť. Tu má pes hľadať, nájsť a vystaviť zver, počkať na príchod vodiča a spolu potom vytlačiť túto zver, aby vzlietla. Po vzlietnutí vodič strieľa, avšak nie na zver, len do vzduchu. Po výstrele pes musí zostať kľudný. Všetky plemená okrem anglického setra musia zostať stáť, nesmú si ľahať. Je to jednoduchá záležitosť, no najviac psov na nej vypadáva. Podstata field trialu je nájdenie najlepšieho psa daných pretekov.
Pri hľadaní pes musí bežať v štýle plemena, nesmie meniť tempo hľadania, nesmie vynechať zver alebo samovoľne vyrážať a štvať. Musí byť ovládateľný a popri tom musí ukázať aj určitú samostatnosť pri hľadaní zveri. Počas behu musí nájsť zver, ak nenájde, môže dostať ďalšiu šancu, alebo nebude klasifikovaný. Vyzerá to byť jednoduché, no vyžaduje to veľa výcviku a skúseností aj u psa. Na toto nie je vhodný každý pes, medzi kontinentálnymi stavačmi v tomto obore dominujú nemecké krátkosrsté stavače a bretonske stavače, ale aj medzi nimi je len pár jedincov, ktorí sú vhodní. Vodič musí dlho hľadať, aby našiel toho správneho. Majstrovstvá sveta sú o to rozdielnejšie, že sa hľadá v páre a zver sa strieľa.
Spracovala: Bc. Viera Janeková
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 12/2012