a Majstrovstvá sveta Svätého Huberta
(KR 1/2011)
Senec 14. – 17. 10. 2010
Keď sa v roku 1978 začala v Taliansku veľkými písmenami písať história majstrovstiev sveta stavačov, ako aj majstrovstiev Svätého Huberta, len málokto mohol predpovedať, akou cestou sa budú tieto svetové šampionáty uberať. Kto vie, či v tej chvíli niekto pomyslel na to, že príde doba, keď štafetu usporiadania prevezme aj nie veľká krajina v srdci Európy. A Slovensko sa po úspešnej premiére v roku 2004 dočkalo ešte jednej šance usporiadať svetový šampionát. Stalo sa tak z vďaka spokojnosti i diplomacii zainteresovaných.
Ak hovoríme o Slovensku a chceme byť konkrétnejší, mali by sme sa zmieniť o Športovom klube stavačov a najmä o organizačnom výbore, na ktorého čele stál Mgr. Ladislav Balogh, pričom veľkou podporou mu boli Evelína Baloghová, Mgr. Jana Janeková, Andrea Varačková, Andrea Aufrichtová, Martin Mezovský, Zoltán Nagy, Radovan Balogh a Viera Močková. Títo odviedli kus poctivej práce v prospech podujatia, ktoré sa mohlo usporiadať iba vďaka ich obetavosti a úsiliu.
Bola som veľmi zvedavá, ako tieto preteky vyzerajú v skutočnosti. Vedela som, že je to súťaž určená hlavne pre stavače, jedna súťaž je však určená i pre sliediče – súťaž sv. Huberta v individuálnej poľovačke, kde sa zohľadňuje dodržiavanie poľovných tradícií, spolupráca so psom, ale aj výstroj a výzbroj.
Zorganizovala som skupinu nadšencov z Čiech a naša pozorovateľsko-bádateľská cesta sa za jesenného rána začala na zoradisku pred hotelovým komplexom v Senci, odkiaľ sa vyrazilo do poľa. Naše očakávanie sa teda mohlo naplniť. Hoci sa majstrovstiev sveta zúčastnilo okolo 220 psov – Majstrovstiev sv. Huberta pre sliediče sa ich zúčastnilo 6. Pri nástupe sme sa snažili určiť plemeno, ktoré ide na štart. Boli to síce anglické špringre a anglický kokeršpaniel, ich telesné proporcie však len ťažko zodpovedali takým, na aké sme zvyknutí. Zaujímavou pre nás bola aj ich práca. Sliedenie trvalo 20 minút, počas ktorých sa pes neustále pohyboval v rýchlom tempe. Jeho úlohou bolo vyplašiť bažanta na strelca a zaľahnúť, aby strelec mohol bažanta zasiahnuť, pes ho mal následne priniesť. Pre mňa nepredstaviteľné. Myslím, že len veľmi intenzívnym výcvikom sa môže podariť naučiť sliediča pred zverou zaľahnúť. Moje predstavy o účasti na FT sa týmto rozplynuli. Ostávam pri normálnych poľovných skúškach.
Osobnosťou, ktorá zorganizovala svetový šampionát na Slovensku už po druhýkrát, je Mgr. Laco Balogh – výkonný riaditeľ majstrovstiev a predseda Športového klubu stavačov, so svojím osvedčeným kolektívom spolupracovníkov. Existuje veľmi málo ľudí, ktorí sú schopní dotiahnuť ekypu 25 národov so svojimi psami a usporiadať na Slovensku akciu takéhoto významu. Účastníci mohli za dobrého počasia porovnať kvality svojich psov a chovov so svetovou elitou a zhodnotiť dostatočnosť tréningu. Reprezentácia Slovenska skočila na krásnom piatom mieste a Zolo Nagy v individuálnej súťaži skočil deviaty.
Nezostáva nám nič iné, ako poďakovať všetkým, ktorí hájili farby Slovenska či už ako pretekári, alebo usporiadatelia, a vysloviť presvedčenie, že toto nebola posledná akcia zorganizovaná Športovým klubom stavačov.
Bc. Viera Janeková
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 1/2011