(KR 2/2014)
Exteriérová charakteristika chrtov II.
Poľovné psy majú zvyčajne mačací tvar labky, kompaktný, uzavretý a odolný. Pre rýchle chrty sa ale javí výhodnejšia labka zajačieho tvaru, kde dva prostredné prsty značne presahujú prsty okrajové.
Chrty musia mať pružné záprstie, ktoré môže dobre tlmiť nárazy. Žiaduce je záprstie skôr mäkšie než dokonale rovné. Päta je u chrtov relatívne krátka, silná a nízko pri zemi, dlhé päty (ako má, napríklad, králik) zvyšujú akceleráciu, a naopak, krátke dodávajú vytrvalosť.
Chrbát by mal byť dosť dlhý a široký. Nikdy nesmie byť strmý, čo je veľmi častý problém u výstavných vipetov, greyhoundov a barzojov. Krátky, padajúci chrbát je často spojený s príliš klenutými bedrami. To síce umožňuje chrtovi pri behu dostať zadné končatiny ďaleko pod seba, uberá mu to však značnú energiu a vytrvalosť. Takéto psy sú potom výbornými šprintérmi, ale pre lov nie sú postačujúce.
Chvost je pre chrta dôležitým nástrojom pre udržiavanie rovnováhy, preto ho majú chrty dostatočne dlhý. Chrty sú rýdzou a najstaršou formou poľovných psov. Poľujú „očami“ a štvú unikajúcu zver až do vyčerpania alebo na smrť. Aj tu sú špecialisti na dlhé a krátke trate, púšte, stepi a hory. Chrty lovia viac zrakom než čuchom, hoci jednoznačne dokážu zachytiť aj pachovú stopu. Štekajú málo, a preto spravidla nie sú dobrými strážcami, hoci aj v tomto ohľade existujú výnimky. Je pre ne typické, že sa nestretávajú s degeneratívnymi ochoreniami kĺbov, pes s nálezom by svoju prácu nemohol vykonávať a nemohol by byť použitý v chove. Chrty využívajú prednostne zrak pri vyhľadávaní koristi a aj pri samotnom love. Pohybujúcu sa korisť vidí chrt oveľa lepšie než človek, na druhej strane, nehybná korisť môže chrtovi uniknúť, aj keď ju človek zreteľne vidí. Čuch chrtov síce nie je tak dokonalý ako u iných poľovných plemien, ale príležitostne ho pri love využívajú. Niektoré chrty, ktoré pracujú v zmiešaných svorkách s duričmi, často stopujú korisť. Všetky chrty majú vynikajúci zrak, ale iba tieto výnimočne dobre používajú svoj čuch. Našli by sme dokonca greyhoundy a iné chrty, ktoré sú vycvičené na stopovanie a rozlišovanie pachov. Veľké množstvo chrtov aj napriek tomu nevie, ako čuch používať, a ani nemá snahu sa to naučiť.
Veľmi dôležité a špecifické pre chrty sú chody. V kluse majú najbližšie k divokým psovitým šelmám zo všetkých skupín plemien psov. Stopy chrta v kluse majú tvoriť dve rovnobežné a rovné línie. Predné a zadné končatiny dopadajú na zem takmer na rovnakom mieste, ale nesmú sa vzájomne dotýkať. Predné a zadné končatiny sú zauhlené práve tak, aby dopadli na zem práve pod stredom tela. Cval chrtov má oproti ostatným plemenám svoje zvláštnosti, aj keď sa rovnakým spôsobom môžu pohybovať ďalšie rovnako veľmi rýchle plemená (napríklad doberman). Psy v cvale, podobne ako kone, postupne na zemi vystriedajú všetky štyri končatiny (ľavá zadná, pravá zadná, ľavá predná, pravá predná), bez toho, aby stratili kontakt so zemou, a len raz za celý cyklus (predtým, ako sa ľavá zadná opäť dotkne zeme) nemajú kontakt s podkladom. U chrtov a, napríklad, u geparda je to ale naopak. Počas jedného cyklu nemá kontakt s podkladom hneď dvakrát. Po postupnom odraze zadných končatín, aj po odraze predných končatín, sa chrt vyskytne na určitú dobu vo vzduchu. Tento chod je veľmi namáhavý a vhodný výhradne pre šprintérov, akými sú lovecké chrty.
Existujú tu plemenné rozdiely a pri coursingu nie je možné zmerať absolútnu rýchlosť. V Európe je dostatočné množstvo údajov z dostihových dráh, z ktorých si môžeme urobiť aspoň približný obraz o schopnostiach jednotlivých plemien.
Pri štvaní umelej návnady však veľa psov chápe všetko skôr ako zábavu a nebeží s plným nasadením. Dostihové jedince sú aj špecialistami na krátke vzdialenosti (u nás 360 – 480 m), na ktorých sa lovecký chrt stihne sotva dostať do správneho tempa. Rýchlosť pri love je tiež veľmi ovplyvnená tvrdosťou a vlhkosťou podkladu a porastom na zemi. Ani nameraná hodnota však nehovorí veľa o skutočnom úsilí chrta.
V rozpore so všeobecnou predstavou nie sú chrty hlúpe. Dostihové psy vedia veľmi dobre, že návnada nie je živý zajac. Sú to skutoční športovci, ktorí bežia pre radosť z behu a zo súťaženia, nie preto, aby ulovili skutočnú korisť. Živú korisť štvú s oveľa väčším zanietením, čo je veľmi výrazné u plemien, ktoré neboli šľachtené pre rovinné dostihy. Salmon sa raz pokúsil zmerať chrty pri love (dve saluky a greyhounda) pomocou tachometra svojho auta. Išiel približne štvrť míle rovnobežne s poľnou cestou a tachometer počas celej doby ukazoval viac ako 65 km/h, niekedy aj 72 km/h. Na kratšiu vzdialenosť sú podľa Salmonových skúseností najrýchlejšími chrtmi greyhoundy, avšak pri behu dlhom približne kilometer sú saluky nepochybne neprekonateľné.
Hovoríme o vlastnostiach chrtov, ktoré sa dajú len veľmi ťažko zmerať a niekedy aj rozpoznať. Stáva sa, že veľmi dobre stavaný chrt nemá veľmi dobré schopnosti v poli, a na druhej strane, psy s výraznými chybami v stavbe tela sú vynikajúcimi lovcami. Najdôležitejšia je schopnosť uloviť korisť, ale aj napriek tomu nechcel autor podceňovať posudzovanie stavby tela. Niekedy na loveckom chrtovi neprekáža nejaká výrazná chyba, keď má, napríklad, nejaké výrazné prednosti. Vždy je najdôležitejší celok, vyváženosť, všetko musí do seba správne zapadať. Toto všetko robí spolu s povahovými vlastnosťami dobrého chrta.
Ideálom je, samozrejme, výkonný lovec, ktorý aj dobre vyzerá. Milovníci plemien zvyčajne vedia, aké vlastnosti u svojich psov hľadajú, ale často sa nedokážu na svoje psy správne pozerať. Vždy musíme mať na zreteli, že chrty boli vytvorené ako poľovné psy a ich typické vlastnosti a vzhľad tu boli dávno pred výstavami psov.
Ivan Pádej
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 2/2014