u psov v domácnosti
(KR 6/2014)
Život človeka so psom v spoločnej domácnosti prináša so sebou hlavne radosti, určité záväzky a patričnú starostlivosť. Keďže ide o živého tvora, ktorý sa pohybuje v domácnosti alebo mimo nej na prechádzkach či výbehoch, môže byť vystavený určitému riziku poškodenia zdravia. Hoci sa úrazy stávajú vo zvýšenej miere v teplom období roka, môžeme sa s nimi stretnúť kedykoľvek.
V nasledujúcom článku poukážeme na najčastejšie úrazy a hrozby, s ktorými sa môže pes stretnúť, a spôsoby, ako môžeme ako majitelia poskytnúť dôležitú prvú pomoc ešte pred návštevou veterinárneho lekára. Reálne hrozby, ktorým môže byť zvieratko vystavené, možno všeobecne rozdeliť na poranenia rôzneho pôvodu vzniku a popáleniny rôznej príčiny.
Rany
Ranu definujeme ako porušenie celistvosti mäkkých tkanív organizmu so súčasným porušením kože alebo sliznice.
Griffon a kolektív (2005) vo svojej štúdii uvádzajú najčastejší pôvod traumy u psa s frekvenciou výskytu
Autoúraz 53 %
Neznáma etiológia 15 %
Poranenie iným zvieraťom 12 %
Ostré predmety 8 %
Pád z výšky 4 %
Poranenie zbraňou 4 %
Zmliaždenie 2 %
Popálenie 2 %
Medzi časté rany patria rezné (telo, končatiny, prstové vankúšiky), bodné (napichnutie sa na palicu, preskakovanie cez plot, tŕne a iné ostré predmety). Podľa hĺbky preniknutia poznáme povrchové, hlboké a rany prenikajúce do telových dutín. Končatiny psa sú v dolnej časti málo prerastené svalstvom a je v nej aj málo tukového tkaniva. Veľa citlivých štruktúr, ako sú šľachy, cievy a nervy prebieha na povrchu a môže byť ľahko poranených. Osobitnú pozornosť treba venovať ranám v oblasti kĺbov. Tieto by mal veterinárny lekár ošetriť a skontrolovať, či nie sú otvorené. Za otvorené sa považujú všetky poranenia, pri ktorých sa naruší povrchová vrstva kože.
Pri posúdení rany musíme brať do úvahy rozsah, hĺbku, miesto a typ rany. Čím má rana nepravidelnejší tvar a čím je poškodenie tkaniva v mieste rany väčšie, tým je vyššie nebezpečenstvo infekcie a musíme tak počítať s predĺženým časom hojenia. Najviac nepríjemností spôsobujú rozsiahle rany a rany hryzné, ktoré sú vždy kontaminované. Ďalej posúdime rozsah krvácania rany. K prvým rozhodnutiam patrí posúdenie, či má byť krvácanie zastavené ihneď, alebo či môže byť ošetrené vrámci ďalších opatrení.
Menšie krvácania nie sú na začiatku na škodu, lebo vymývajú z rany špinu a pomáhajú zabrániť prenikaniu baktérií do rany. Miera nebezpečenstva stúpa od mierneho krvácania cez tečúce až pulzujúce (tepnové) a striekajúce krvácania. Rany na koncových častiach tela sa často preceňujú, alebo ostanú bez povšimnutia. Menšie poranenia na hlave, ušiach, labkách a chvoste na začiatku krvácajú silno, ale poväčšine sa dajú zvládnuť prostriedkami na zastavenie krvácania. Všetky opatrenia na zastavenie krvácania sa usilujú podporiť zrážanlivosť krvi. Zabráňte zbytočnej manipulácii v rane (čisteniu rany), aby sa nenarušil proces zrážania krvi.
Väčšie cudzie predmety by mali ostať v rane, pretože slúžia ako tesnenie poranených ciev. Pri zakladaní obväzu takéto predmety musíme obkladať. Pri malých ranách stačí sterilné prekrytie a jednoduchý obväz, pri rozsiahlejších ranách vynaložíme obväzom väčší tlak. Sterilné prekrytie gázou upevníme obväzom v dvoch-troch vrstvách. Obväz by mal byť zatiahnutý tak silno, aby bolo krvácanie zastavené, ale zároveň zachované prekrvenie smerom nadol od rany. Silno naložený obväz zabraňuje spätnému odtoku krvi a dochádza k opuchnutiu (hlavne končatiny). Keď cez dobre naložený obväz presakuje krv, nenahrádzame ho novým, ale pridáme ďalšie vrstvy obväzu. Tým sa dá zastaviť takmer každé krvácanie. Podviazanie končatiny je poslednou možnosťou na zastavenie silného krvácania. K tejto možnosti sa pristupuje v život ohrozujúcich stavoch (napr. odtrhnutie časti tela).
V prípade rán, ktoré krvácajú minimálne a nevyžadujú prvotné naloženie tlakového obväzu, ich ošetrujeme zbavovaním nečistôt a cudzím predmetov pomocou laváže (výplachu). Zabráňme zbytočnej manipulácii v rane. Kontaktom s povrchom rany sa zvyšuje riziko infekcie. Nepoužívame agresívne dezinfekčné prostriedky (peroxid vodíka), ktoré poškodzujú aj zdravé tkanivo a predlžujú hojenie. Na laváž čerstvých rán je preferovaný sterilný fyziologický roztok, 0,1-1% roztok jodopovidonu (Betadine). Čistá voda nie je vhodná pre laváž čerstvých rán, pretože je hypotonická a vedie k zdureniu buniek. Pokiaľ nie je sterilný roztok dostupný, laváž s čistou vodou je účinná a jej efekt prevažuje negatívne pôsobenie nečistôt ponechaných v rane. Voda z vodovodného kohútika je menej škodlivá než destilovaná voda. O ďalšom postupe ošetrenia je lepšie poradiť sa s veterinárnym lekárom, ktorý ranu vyhodnotí a určí spôsob terapie (chirurgické ošetrenie, ± antibiotická liečba).
Popáleniny
Popáleniny sú jednými z najčastejších nehodových zranení u ľudí. Viac ako 80 % všetkých popálenín je relatívne malého rozsahu a sú ošetrené ambulantne bez ďalšej hospitalizačnej liečby. Vo veterinárnej medicíne nepatria medzi časté zranenia. Popáleniny klasifikujeme podľa mechanizmu alebo príčiny vzniku a podľa hĺbky a rozsahu poškodenia povrchu tela. Podľa mechanizmu vzniku poznáme popáleniny termálne, radiačné, elektrické a chemické. Radiačné popáleniny u malých zvierat sú výsledkom pôsobenia zdrojov radiačnej terapie. Tento typ popálenín je v našich podmienkam veľmi zriedkavý.
Termálne popálenie: koža prichádza do kontaktu so zdrojom tepla dostatočným na poškodenie buniek.
Chemické popálenie: vplyvom silných kyselín, zásad alebo iných žieravín na tkanivá dochádza k denaturácii bielkovín a kolagénu a tvorbe termickej energie.
Popálenie vplyvom elektrického prúdu: dochádza k poškodeniu tkanív v dôsledku premeny elektrickej energie na teplo a depolarizácii nervových/svalových buniek.
Príklady popálenín z veterinárnej praxe
Popálenia vplyvom požiaru
Horúca para
Elektrické výhrevné podušky
Teplovzdušné sušičky
Termolampy
Elektrické káble
Kachle, radiátory
Automobilový výfuk
-
Termálne popáleniny
Ich závažnosť je hodnotená podľa rozsahu postihnutia povrchu tela a podľa hĺbky, do ktorej zasahujú. Povrchové popáleniny (1. stupeň) sú ohraničené len na pokožku. Vzhľad kože je začervenaný a na dotyk bolestivý. Začervenanie je menšieho rozsahu, lebo koža psa nemá také krvné zásobenie ako koža ľudská. Hojenie prebieha väčšinou bez komplikácií a počas jedného týždňa sa rana úplne zahojí.
Hlbšie poranenie, ktoré spôsobuje kompletnú deštrukciu pokožky a čiastočné poškodenie kože, považujeme za 2. stupeň. V tomto prípade nie je postihnutých viac ako 15 % celkového povrchu tela a zranenia vyžadujú minimálnu podpornú a lokálnu terapiu. Niektoré zahraničné štúdie poukazujú na fakt, že zvieratá s väčšími a závažnejšími popáleninami sú schopné prežiť bez terapie, a to vďaka efektívnosti kompenzačných mechanizmov, za predpokladu, že sú inak zdravé a nepozorujeme pridružené komplikácie, akou je, napríklad, inhalácia dymu pri požiaroch.
Popáleniny 3. stupňa postihujú kožu v celej jej hrúbke a vytvárajú hnedý necitlivý kožovitý priškvar. Všetky kožné štruktúry sú poškodené a srsť sa ľahko odstraňuje.
Popáleniny 4. stupňa sú tie, ktoré zasahujú pokožku, kompletnú hrúbku kože a podkožné tkanivo, vrátane svalov a kostí. Tkanivo má spálený vzhľad. Rana je vystavená strate tekutín a zvýšenej infekcii.
Percentuálne postihnutie telesného povrchu pomáha odhadnúť závažnosť poranení, náročnosť liečby i prognózu. Zvieratá s popáleninami postihujúcimi len parciálne povrchové vrstvy kože, ktoré sa nachádzajú na menej ako 15 % povrchu, vyžadujú minimálnu podpornú terapiu a lokálne ošetrenie rán. Pacienti s hlbokými parciálnymi popáleninami a popáleninami 4. stupňa na viac ako 15 % povrchu potrebujú naopak intenzívnu celkovú liečbu a rozsiahle ošetrenie rán spojené s ich chirurgickou rekonštrukciou.
Cieľom prvej pomoci u popálenín je minimalizovať ďalšie straty tkaniva a zabrániť rozvinutiu šoku. Aplikácia ochladenej vody alebo fyziologického roztoku (3 – 17oC) do 2 hodín po zranení redukuje hĺbku tkanivového poškodenia. Vyhýbame sa priamemu prikladaniu ľadu. Mydlá, peroxid vodíka a silné dezinfekčné prostriedky nepodávame. Okolie rany sa šetrne lavážuje antiseptickým roztokom (0,05% chlórhexidín).
Mechanizmus rozsiahlych termických zranení môže vytvárať vážne metabolické poruchy až za „hranice“ rany. Medzi problémami spojenými s popáleninami, ktoré zasahujú viac ako 20 % povrchu tela, sa vyskytujú popáleninový šok, deštrukcia červených krviniek, poruchy srdcového rytmu, akútna respiračná tieseň a zápal pľúc, znížená funkcia imunitného systému s poškodenou funkciou bielych krviniek, poruchy acidobázy a tekutinovej a elektrolytovej rovnováhy, pečeňové a obličkové zlyhanie, popáleninová sepsa.
-
Chemické popálenie
Chemické „popáleniny“ môžu vznikať nedbalým kontaktom so škodlivými látkami alebo zlomyseľnou aplikáciou. Chemické látky spôsobujú poškodenie oxidáciou, rozleptávaním, dehydratáciou, denaturáciou alebo tvorbou pľuzgierov. Vo všeobecnosti sa žieraviny rozdelujú na silné kyseliny a silné zásady. Väčšina týchto látok poškodzuje kožu koagulačnou nekrózou. Čističe sifónov a čistiace prostriedky sporákov môžu obsahovať hydroxid sodný, ktorý spôsobuje poleptanie kože. V čistiacich prostriedkoch sa môže nachádzať aj kyselina sírová a chlorovodíková, ktoré vyvolávajú efekt dehydratácie.
Postihnutá oblasť by mala byť čo najskôr vypláchnutá veľkým množstvom vody. Tá zaistí odstránenie chemikálie a zabráni ďalšiemu poraneniu. Súčasne chemické látky zriedi a zníži teplotu chemických reakcií. O ďalšej terapii rozhodne veterinárny lekár.
-
Popálenie elektrickým prúdom
Najčastejšie sa vyskytujú nešťastné náhody v súvislosti s neodbornou inštaláciou elektrického vedenia v domácnostiach, pri nesprávnom používaní rôznych elektrospotrebičov, či pri dotykoch s nechránenými vodičmi. Doma sú prameňom nebezpečenstva elektrické káble, ktoré psíky z nudy alebo zo zvedavosti hryzú. Kontaktom s vodičom elektrického prúdu, ktorý je pod napätím (hovoríme o nízkonapäťovom prúde do 1000 V), zviera uzavrie elektrický obvod. Rozsah následkov závisí od intenzity elektrického prúdu. Závažné popáleniny v mieste vstupu a výstupu elektrického prúdu (citlivá oblasť papule) očakávame pri vyššom napätí. V oblastiach s nižším napätím prevažuje ovplyvnenie funkcií orgánov. Funkcie nervov, srdca a svalov sú v tele riadené malými elektrickými impulzmi. Väčší elektrický impulz prichádzajúci zvonka môže tieto systémy vážne poškodiť.
Ak je pes ešte spojený s elektrickým prúdom, musíme elektrický obvod okamžite prerušiť. Hlavnou zásadou je však vlastná bezpečnosť! Keď to nie je možné vytiahnutím zo zástrčky alebo vypnutím poistiek, môžeme sa pokúsiť (pri nízkom napätí!) psa priamo vytrhnúť z elektrického obvodu. Psa sa dotýkajte a tlačte len nevodiacimi materiálmi (drevená stolička, suchá handra). Kontrola a zaistenie životných funkcií má pri ťažkých úrazoch veľký význam. Pri zástave srdca a dychu je potrebné zahájiť oživovacie opatrenia. Nie každý zásah elektrickým prúdom vedie k zástave srdca. Napriek tomu je rozumné, aby bol rozsah poranení vyhodnotený veterinárnym lekárom. Popáleniny hlbšie v papuli alebo mierne poruchy srdcového rytmu môžu byť v rámci prvej pomoci majiteľom opomenuté.
Úrazom, ktoré sa v domácnosti a jej okolí stávajú, je možné čiastočne nami, majiteľmi psíkov, ovplyvniť a predchádzať nim, ale sú prípady, kedy aktivity zvierat vedú k úrazom prakticky bez zavinenia človeka. Aby sme vedeli v správnej chvíli zasiahnuť a poskytnúť prvú pomoc, musíme mať na to určité vybavenie. Záverom si preto zhrnieme odporúčané vybavenie domácej lekárničky pre psa, ktorej obsah by sme mali poznať a pravidelne aktualizovať.
Odporúčané vybavenie domácej lekárničky pre psa
| Pomôcky | Obväzový materiál | Ostatné |
| Pinzeta | Sterilné obväzy | Sterilný fyziologický roztok |
| Nožnice | Elastické fixačné obväzy | Antiseptický roztok a masť |
| Jednorazová striekačka | Obväzová šatka | Hojivá masť na rany |
| Jednorazové rukavice | Skladaná vata | Medicinálne aktívne uhlie |
| Náhubok | Skladaná gáza | Dôležité telefónne čísla |
Spracovali: MVDr. Marek Ďurej, PhD., MVDr. Monika Melichová
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 6/2014