Kanaánsky pes – 2. časť

– biblický pes v modernej dobe

(KR 11/2012)

Charakteristika

Toto plemeno sa zaraďuje do 5. skupiny FCI, kde patrí do 6. sekcie primitívnych psov – veľmi slabo obsadenej, ktoré sú v priemere o niečo väčšie než šakal. Je viac ako pravdepodobné, že práve on je predchodcom všetkých dnešných plemien, o ktorých je známe, že sa vyšľachtili na Blízkom Východe v prehistorických dobách. Zachováva si základné znaky divokého psa – silný, strednej veľkosti a kostry, so symetrickou a dobre proporciovanou stavbou tela, srsť je hustá a odolná proti poveternostným vplyvom, klinovitá hlava so špicatými ušami a ľahko zaobleným širokým čelom, tmavými očami trocha šikmo uloženými, má veľmi dobre vyvinuté zmysly, prirodzený klusavý priebeh pohybu a veľkú výdrž. Je to pes s rovným chrbátom s vysoko uloženým, úplne stočeným chvostom. Je o ňom známe, že sa ako jeden z mála prispôsobil púštnym podmienkam. Štúdie vykonané na univerzite v Tel Avive a univerzite Bena Guriona v Negeve preukázali úžasnú schopnosť tohto plemena prispôsobiť sa extrémnym teplotám a nedostatku vody. Najtypickejším sfarbením sú pre nich púštne farby – pieskovcová, červená, krémová, zlatá. Sfarbenie však môže byť rôzne – pieskové, červenohnedé, biele, čierne, škvrnité. Taktiež môžu mať biele znaky, či čiernu masku – avšak tá musí byť symetrická. Farba sivá, pásikavá a tricolórna je nežiaduca. Váha sa pohybuje v rozpätí od 16 do 25 kilogramov. Priemerná dĺžka života je 12 – 13 rokov.

Starostlivosť

Kanaáni sú čistotné psy. Udržujú sa v čistote, podobne ako mačky. Ak ich žije vo svorke viac, čistia sa navzájom. Je dobré ich raz za týždeň prečesať, aby sa odstránila odumretá srsť. Dvakrát ročne, na jar a na jeseň, majú obdobie pĺznutia, kedy je potrebné vyčesávať srsť denne, aby sa vyhlo „gučám“ chlpov na kobercoch, oblečení, či pod nábytkom.
Toto plemeno patrí k jedným z najzdravších plemien vôbec, ale môže sa u neho vyskytnúť epilepsia alebo hypotyreóza.
Čo sa starostlivosti týka, aj Kanaáni ju vedia ponúknuť. Sú veľmi citliví voči zdravotne postihnutým.

Povaha a spolunažívanie

Nemôžete ho nútiť, musíte ho presvedčiť!

Kanaánsky pes je veľmi inteligentný, verný a, ako už bolo spomínané, aj veľmi rýchlo učenlivý pes, no opakujúce sa cviky ho môžu začať nudiť. Preto sa môže stať, že bude ignorovať povely – najčastejšie v prípade, keď ho zaujme niečo iné. Je vnímavým a pozorným spoločníkom, svojej rodine je oddaný a ochraňuje ju. K cudzím ľuďom býva často podozrievavý, opatrný, správa sa k nim nedôverčivo a rezervovane. Nepatrí ku skupine psov, ktorí sú ochotní skamarátiť sa s každým, koho stretnú. Typickejšie je preňho obhliadnuť cudzinca a jednoducho odísť preč. Ak jeho pán trvá na tom, aby sa zoznámil s niekým novým, zmieri sa s tým a „poslúchne“, no býva na prvý pohľad zrejmé, že len prejavuje láskavosť vodcovi svorky. Neodporúča sa však kanaána čokoľvek nútiť robiť – je treba ho presvedčiť. Má silný inštinkt prežitia, ktorý vysvetľuje jeho dobre vyvinuté teritoriálne sklony a jeho povaha by sa dala charakterizovať aj ako ostražitá a nezávislá. Keď zistí, že sa deje niečo podozrivé, či dokonca neobvyklé, je schopný okamžite zaútočiť (či už je pán doma, alebo nie) – čo z neho robí výborného strážneho psa. Najideálnejší miestom na stráženie je preňho objekt, na ktorom sa nestrieda veľa nových tvárí. Nevyhovujúci je, napríklad, areál firmy, pretože kanaán má vrodené inštinkty ochraňovať seba, svoju svorku (majiteľa, jeho rodinu, deti, zvieratá) a teritórium. No napriek tomu nie je priveľmi agresívny a je vhodný do rodín s deťmi. Nie je problém, ak deti ostanú s kanaánom doma sami, no rodičia sa musia uistiť, že sa v prípade potreby má „kam skryť“. To znamená, že by mal mať svoje vlastné súkromie pre prípad, že by ho deti prestali „baviť“. Je potrebné si však uvedomiť, že je to plaché a citlivé zviera, a preto by deti nemali byť príliš hlasné či divoké. K domácim zvieratám má dobrý vzťah. Môže sa stať, že bude agresívny voči iným psom, ktorí sa k nemu správajú dominantne na jeho vlastnom území. Je však treba aj predvídať. Povedzme, že idete na prechádzku s matkou a dcérou plemena kanaánsky pes, ktoré sú na sebe závislé. Cudzí pes zaútočí na jednu sučku. Je viac než pravdepodobné, že druhá sučka sa matky/dcéry zastane. Avšak nie je to pravidlom. Správne vycvičený a už spoločenský pes vychádza dobre s akýmikoľvek zvieratami. No napriek tomu si musíme uvedomiť, že kanaán nie je psom pre každého. Možno práve kvôli jeho hrdej povahe, ktorá vyžaduje vzťah so vzájomným rešpektom medzi ním a majiteľom. No na strane druhej, ak mu toto ponúknete, pripútate si ho k sebe na celý zvyšok života, lebo pochopí, čo pre vás znamená. Je verný, oddaný. Pre neho vzťah k jeho majiteľovi znamená partnerstvo v oboch formách – dávať a prijímať. Ak pochopíte jeho povahu, váš vzťah začne rásť, až sa dostanete do stavu hlbokého porozumenia medzi vami ako ľudskou bytosťou a ním ako zvieraťom. Toto porozumenie je veľmi hodnotné, pretože aby ste sa ku kanaánskemu psovi dostali, musíte si získať jeho dôveru a upevniť ju. Keďže toto plemeno väčšinou lipne na jednej osobe, nie je vhodné, aby sa počas jeho života menilo okolité prostredie – nie je vhodný predaj dospelých psov. Trúchlia za bývalým majiteľom a často ani po dlhú dobu nič nezožerú. Môže trvať až rok, kým začnú prejavovať aspoň akú-takú náklonnosť k novému majiteľovi.

Socializácia šteniatok tohto stále divokého psa prebieha trocha odlišne než u šteniat iných plemien. Musí sa skôr začať s procesom zoznamovania s prostredím. Nevyhnutné je pokračovať v tomto procese predovšetkým v mestách či na rušných miestach, aby dokázali prekonať vrodenú plachosť.

Ak sa rozhodnete, že budete kanaána mať v byte či dome, slová dlhoročných chovateľov a majiteľov tohto plemena sa zhodujú – vnútri domu sú to tiché psy a obľubujú túlenie sa na gauči, samozrejme, v prípade, že môžu. Ak svojich psov na gauč pustiť nechcete, budú poslušne tam, kam ich pustíte, ale len dovtedy, kým im po prvýkrát nedovolíte na gauč predsa len vysadnúť. Potom ich to už len ťažko odnaučíte. Tak ako u iných plemien – čo je raz dovolené, nech je dovolené, čo je zakázané, nech ostane zakázané.

Článok vznikol za spolupráce Nory Tatárovej a Myrny Shibolethovej z chovateľskej stanice Shaar Hagai z Izraela.

Veľká vďaka! Je pre nás česť, že sme mohli spolupracovať s takým významným kynológom, ktorý sa tiež veľkým dielom zaslúžil o rozvoj tohto plemena!

Dominika Šusterová

Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 11/2012