Spomienka na dlhoročného spolupracovníka magazínu Kynologická revue
Je to neuveriteľné, ale je to už rok čo nás 19.7. 2020 navždy opustil Prof. MVDr. JUDr. Andrej Bugarský, CSc.
Vysokoškolský pedagóg sa narodil 6.3.1942 v Humennom. Jedenásťročnú strednú školu absolvoval v rokoch 1956 – 1959 v Trenčíne. Veterinársku fakultu VŠP Nitra (dnes UVLF Košice) absolvoval v rokoch 1959 – 1965. V roku 1970 získal I. atestáciu z veterinárnej medicíny, v roku 1977 získal II. Atestáciu z veterinárnej medicíny. V roku 1978 obhájil dizertačnú prácu a získal hodnosť CSc. v odbore „ Epizootológia – zoohygiena“. V rokoch 1977 – 1982 s vyznamenaním ukončil štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach. V roku 1981 bol menovaný za docenta v odbore „ Epizootológia – zoohygiena“. V roku 2002 habilitoval a získal druhú docentúru v odbore „Hygiena potravín a prostredia“ so zameraním na súdne veterinárne lekárstvo. V tomto odbore inauguroval a v roku 2004 bol menovaný prezidentom Slovenskej republiky za riadneho profesora. Od roku 2007 je jedným z 12 emeritných profesorov UVLF v Košiciach.
Svoju pracovnú popromočnú kariéru začal v Okresnom veterinárnom zariadení v Senici (1965 až 1974). Pôsobil ako obvodný zverolekár, veterinárny lekár hygienickej služby, vedúci okresného veterinárneho laboratória, okresný dietetik, zástupca riaditeľa. V rokoch 1974 – 1975 pôsobil ako zástupca riaditeľa Krajského veterinárneho zariadenia Západoslovenského kraja SR a ako inšpektor pre chov a choroby hovädzieho dobytka. V roku 1976 sa stal vedúcim Organizačného odboru Štátnej veterinárnej správy Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SR. Je autorom a realizátorom významného projektu „Systemizácia pracovných miest v organizáciách riadených ŠVS MPVž SR, ktorého realizáciou sa odstránili rozdiely v zaťaženosti odborných pracovníkov vykonávajúcich veterinárske činnosti na Slovensku.
Od roku 1977 nastúpil do školských služieb. Pôsobil ako odborný asistent na VŠV v Košiciach (dnes UVLF), neskôr ako docent a profesor. Popritom v rokoch 1979 – 1983 pôsobil ako riaditeľ Ústrednej veterinárnej nemocnice v Košiciach, v štruktúre ktorej bolo 19 referenčných pracovísk s celoslovenskou pôsobnosťou a 4 kliniky. V rokoch 1981 – 1982 krátku dobu pôsobil ako vedúci Katedry veterinárnej starostlivosti. Významné bolo jeho pôsobenie v rokoch 1984 – 1990 ako riaditeľa Experimentálneho výskumného strediska VŠV v Zemplínskej teplici. Na návrh študentov v rokoch 1990 – 1994 pôsobil dve funkčné obdobia v porevolučnom období vo funkcii prorektora pre rozvoj školy. Od roku 1994 – 2007 bol vedúcim Ústavu súdneho a verejného veterinárskeho lekárstva UVLF v Košiciach. Popritom v rokoch 2002 – 2007 pôsobil ako vedúci Múzea veterinárskej histórie UVLF Košice. V rokoch 2000 – 2007 pôsobil ako súdny znalec v odbore „Veterinárstvo“ odvetvie „Choroby zvierat“. V roku 2007 odišiel do starobného dôchodku.
Je autorom resp. spoluautorom viac ako 330 prác. Z nich je 11 učebníc, 5 monografií, 68 vedeckých prác. Je citovaný 129 krát v registrovaných citačných indexoch WEB of Science a databáze SCOPUS, 77 krát v zahraničných publikáciách neregistrovaných v citačných indexoch a viac ako 100 krát citovaný v domácich publikáciách.
Jeho práca bola ocenená viacerými čestnými uznaniami, rezortnými vyznamenaniami, pamätnými medailami.
Bol členom Správnej rady UVLF Košice (2003 – 2007), členom Akademického senátu UVLF Košice (2002 – 2006), členom Vedeckej rady pre veterinársku laboratórnu a klinickú diagnostiku ŠVS MPVž SR (1980 – 1984), členom Vedeckej rady ÚŠVÚ Bratislava (1980 – 1984), členom Vedeckej rady ÚSVÚ Praha (1980 – 1984), členom Kolégia rektora VŠV Košice (1980 – 1990), členom Komisie pre vedecko – technický rozvoj ÚŠVÚ Bratislava a ÚSVU Praha (1981 – 1982), členom Vedeckej rady UVL (1985 – 1994), člen Vedeckej rady Ústavu rádioekológie a využitia jadrovej techniky (1988 – 1990). Bol členom redakčných rád viacerých odborných a vedeckých časopisov (Veterinářství Brno, Veterinársky spravodaj, Slovenský veterinársky časopis, Fólia veterinária).
Jeho vedecko-výskumná práca bola zameraná na oblasť zdolávacích opatrení pri nákazlivých a hromadných ochorenia hospodárskych zvierat, ekonomickú efektívnosť veterinárskych činností, na riadenie veterinárskych činnosti so zameraním na ich organizáciu, na právnu úpravu výkonu veterinárskej starostlivosti, veterinársky hygienický dozor a ochranu zvierat pred týraním.
Osobnú záľubu našiel ako folklórista (bývalý člen folklórnych súborov Trenčan a Čarnica.
doc. MVDr. Peter Korim, CSc.
vedúci katedry a ústavu a spolupracovníci
Ústav súdneho a verejného veterinárskeho lekárstva a ekonomiky