(KR 1/2014)
V tomto vydaní nášho magazínu sa oboznámime s druhým neštandardným sfarbením a to so sfarbením merle. Farba merle je vlastne stratou pigmentu vo farbe a dočítate sa o nej v tomto článku aj o jej úskaliách.
MERLE (neštandardné sfarbenie AKC, FCI)
Koncom roku 1980 existovali dve sučky, ktoré produkovali merle šteniatka. Dnes však nikto nevie, či práve ony alebo psi, ktorými boli kryté, boli merle. Majiteľ týchto dvoch sučiek však registroval šteniatka po otcovi – psovi Rusty Butch. Nakoľko sučky aj pes boli blond a niesli blond línie, je možné, že do chovu bolo prikrížené plemeno s merle sfarbením. V tom čase však neboli vykonané žiadne DNA testy, nebol internet a o merle kokroch sa takmer nič nevedelo. V tichosti boli chovaní asi 25 rokov. Mnohí z nich boli „skrytí“ (cryptic) merle jedinci, a tak sa dnes merle nachádza v mnohých rodokmeňoch a chovatelia po x generáciách ani len netušia, že ich majú. Vždy sa však viažu k línii po Rusty Butch. Merle vystúpili z tieňa s príchodom internetu, ľudia chceli niečo nezvyčajné za akúkoľvek cenu, čo povzbudilo mnoho chovateľov, aby bez rozmyslu produkovali takéto šteniatka. Dnes naozaj nájdeme merle v rôznych kvalitných rodokmeňoch a mnohí z nich sú kvalitní jedinci.
Čo je merle?
Vzor merle označuje grošovanie srsti, ktorá pozostáva z oblasti ako plne pigmentovanej, tak aj zosvetlenej. Merle gén spôsobuje zosvetlenie, ktoré nie je rozšírené po celej srsti, ale vyskytuje sa len vo škvrnách. Merle nie je farba. Merle je vzor.
Naoko pôsobí, akoby základná farba bola v rôznych odtieňoch. Vyskytuje sa vo všetkých farbách vrátane sobolej a roan sobolej. U čiernobielych alebo tricolor nie je čierna jednotná, je v kombinácii so sivou, pes niekedy pôsobí až ako „plesnivý“, ale stačí aj malá škvrnka, napríklad, na chvoste či uchu. U hnedých nájdete tieňovanie od najtmavšej hnedej, až po takmer béžovú. U zlatých je rozdielna intenzita farby najlepšie viditeľná hneď po narodení alebo u niekoľkodňových šteniat. Merling je lepšie viditeľný v tmavej pigmentácii srsti, u svetlejších farieb môže byť jeho identifikácia niekedy veľmi problematická. Zosvetlenie (depigmentácia) môže postihovať aj nos a oči. Nos môže byť čierny, svetlejší alebo nedopigmentovaný s ružovou časťou. Oči bývajú hnedé, modré alebo len so škvrnkou na pozadí. Modré oči u merle sú dielom náhody a nie je to smerodajný znak pre určenie merle. U amerického kokra môžu byť oči v prvých troch mesiacoch modré, neznamená to však automaticky, že sú merle. V polroku by už mali mať oči stálu farbu. Častokrát bývajú nedopigmentované očné viečka.
Cryptic merle – alebo skryté merle, je sfarbenie, ktoré vizážou (fenotypovo) pôsobí ako normálne sfarbenie, no v skutočnosti genotyp takéhoto jedinca má jednu dominantnú alelu M merle génu – heterozygot Mm. Čiže sa jedná o merle jedinca, u ktorého je merling málo výrazný a pri amerických kokroch, vzhľadom na možné spolupôsobenie iných génov zodpovedných za rozmiestnenie bielych znakov, môže byť aj skúseným chovateľom úplne prehliadnutý (ak by bolo grošovanie napríklad na mieste, kde je biela farba, takýto merling nie je identifikovateľný). Takýto jedinec však bude vlohu pre merle gén ďalej predávať svojim potomkom.
Double merle je defektné sfarbenie, ktoré môže vzniknúť z kombinácie dvoch merle jedincov. Jedná sa o homozygotných jedincov, ktorí majú 2 dominantné alely génu MM. A keďže merle gén má tendenciu zosvetľovať, bývajú jedince s 2 MM výrazné zosvetlené – zväčša majú ďaleko viac bielej farby, taktiež spojivky, vankúšiky na labkách, či koža sú ďaleko ružovejšie. Problémom double merle jedincov sú však hlavne zdravotné ťažkosti. No ak je pri double merle prítomný ešte aj tzv. „biely faktor“ (u viacfarebných kokrov zvýšený výskyt bielej farby), zväčša je postihnutie ešte výraznejšie. Niektoré takéto šteniatka sa rodia už mŕtve, iné môžu mať poruchy sluchu, zraku (napr. sa rodia úplne bez očí alebo s abnormálne malými očami, so subluxovanými papilami, s poruchami sietnice, či s PPM (perzistentná papilárna membrána) alebo s ďalšími defektami (napríklad bez končatín).
Forma postihnutia môže byť rôzneho rozsahu, často však dochádza k výskytu viacerých defektov spoločne. Ak postihnutie nie je výrazné, takýto jedinec môže mať v dospelosti problémy s plodnosťou. V prípade, ak by prežil a ešte k tomu bol použitý v chove, v kombinácii s nemerle jedincom by boli výsledkom merle jedince (heterozygot Mm).
Potomstvo double merle sfarbenia zväčša pochádza z cieleného spojenia dvoch merle jedincov, kde by teoreticky malo byť 25 % šteniat práve double merle, 50 % bezchybných merle a 25 % merle nebude. K narodeniu double merle šteniat môže teoreticky dôjsť aj neplánovane, zo spojenia merle a cryptic merle (alebo dvoch cryptic merle).
Jednou z foriem merle je aj tzv. calico. Vyzerá ako pálenie roztrúsené po rôznych častiach tela. Calico sa týka trikolórnych, hnedobielopálených alebo zlatobielopálených jedincov. Môže byť po celom tele, ale rovnako môže mať len malú škvrnu na kúsku.
Tieto merle môžeme pozorovať u amerických kokeršpanielov. Narozdiel napríklad od kólií, kde je merling viac-menej pravidelný, pretože bol zámerným šľachtením upevnený, u kokrov je rozloženie nerovnomerné, často len v malých škvrnkách, ktoré si laik ani nevšimne, resp. im neprikladá žiadny význam (napríklad na uchu, alebo chvoste). U amerického kokra nemôžme očakávať rovnaké merle sfarbenie ako u kólií, pretože u kólií je merle zámerne šľachtené výhradne na tricolor gén, avšak u amerických kokrov je vo všetkých farbách. Hlavne u zlatobielych a sobolobielych jedincov je veľmi ťažké rozoznať merle.
Chovatelia, u ktorých sa objavili merle jedinci, alebo majú podozrenie na merle, by mali perfektne poznať rodokmeň a línie psov, ktorých využívajú k chovu, zaujímať sa o svoje odchovy, nakoľko len oni môžu pomôcť v správnom určení farby. Pokiaľ je rodič merle, biele znaky na hlavách šteniatok sú zintenzívnené a častokrát tvoria masku s tzv. halfface – polovičnou hlavou – pol hlavy farebnej, pol hlavy bielej. Rovnako sa dá predpokladať, že nepravidelné masky či biele ucho majú tiež súvis s merle.
Merle jedince amerického kokeršpaniela sú normálne vystavované a úspešné, rovnako využívané v chove, nakoľko len malé percento rozhodcov pozná merle u amerického kokeršpaniela a prikladá mu význam, neprezerá dôkladne psa, resp. sa nezameriava na zistenie, či je, alebo nie je merle. Merle nie je štandardné sfarbenie amerického kokeršpaniela. Napriek tomu sú merle jedinci registrovaní v plemenných knihách ako normálne sfarbené jedince, napríklad tricolor, čiernobiela, zlatobiela, roan…, čo je najväčším kameňom úrazu pre ďalší chov. Merle gén sa dá testovať v rôznych laboratóriách, avšak niektorí chovatelia sú k daným testom skeptickí. Ako to sedí na amerických kokeršpanielov by sme vedeli zistiť až po dlhodobejšom testovaní.
Genetika u merle
Aby šteniatka boli merle MUSÍ byť jeden rodič MERLE.
Zdroje: www.merlecockers.com
Jana Vallová, Viera Vítková
Odborný garant: MVDr. Stanislava Zubrická
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 1/2014