Dog Frisbee – 15. časť

Ako sa hrajú šípky so psom?

(KR 1/2014)

V posledných dvoch číslach sme si povedali o kráľovskej disciplíne „Freestyle“. Teraz by som sa rada zamerala na dištančné disciplíny, tých je totiž podstatne viacej. A v tomto čísle si objasníme, ako funguje „dogdartbee“.

Dogdartbee je jednou z dištančných disciplín. Je to skôr hra pri ktorej psovod musí hádzať na presnosť. Hracia plocha obsahuje 4 kružnice (zón) s rovnakým stredom a každá z nich má vlastnú hodnotu. Stred kružníc je vzdialený 20 yardov od štartovnej čiary, z poza ktorej psovod vyhadzuje frisbee. Najmenšia kružnica, teda tá úplne v strede má najväčšiu hodnotu a to 100 bodov. Následne tak ďalšia kružnica 50 bodov a najväčšia 10 bodov. Často sa tejto hre hovorovo vraví „šípky so psom“, pretože akoby disk je šípka, za ktorou pes beží a musí chytiť disk v jednom z kruhov. Cieľom tejto hry je teda získať čo najviac bodov.

Hru posudzujú traja rozhodcovia. Jeden stojí na štartovnej čiare a dáva pozor na prešľapy hráča. Ďalší dvaja stoja pri terčoch pričom jeden z nich je hlavný rozhodca. Ten udeľuje body a zapisuje ich do tabuľky, má posledné slovo. Druhý rozhodca je pomocný a stráži vzdialenejšie časti terča.
Na súťažnej ploche môže byť jeden hráč, pes a rozhodcovia. Psovod počas hry používa jeden disk. Avšak medzi jednotlivými hodmi si môže disk vymeniť, ale musí byť rovnakého druhu.

Pravidlá

Tím má 9 pokusov (hodov) pričom časovo nie je obmedzený. Psovod má k dispozícií jeden disk a snaží sa ním hodiť smerom do kružníc. Pes vybieha za vyhodeným frisbee a chytá ho. Tím získava body práve za to, keď pes chytí frisbee a dopadne do nejakej z kružníc. Hodnotia sa dve predné nohy psa v mieste dotyku zeme po chytení disku. Výnimku tvorí snáď iba stredová kružnica, v ktorej stačí dotyk iba jednou labkou. Pes musí zakaždým aportovať frisbee naspäť k psovodovi. A potom hráč hádže svoj druhý pokus. Hráč sa po vyhodení disku môže voľne pohybovať po ihrisku. Tak sa to celé zopakuje 9-krát.

Poradie

Kvalifikácia – Po tom ako odštartujú všetci pretekári sa urobí poradie podľa súčtu získaných bodov. Urobí sa selekcia a takzvané kvalifikované tímy postupujú vyššie do semifinále a nakoniec do finále.
Semifinále – Do semifinále postupuje 8 tímov s najvyšším bodovým ziskom. Každý tím začína opäť od začiatku, teda s nulovým skóre. A opäť má tím k dispozícií 9 hodov, tento krát sú však už rozdelené a to nasledovne: semifinále sa skladá z 3 kôl po 3 hodoch, pričom sú vytvorené dvojice 1. tím proti 8. tímu, 2. tím – 7. tím, 3. – 6., až na koniec 4. proti 5. V každej dvojici hádže prvý tím, ktorý má nižšie bodové skóre.
Finále – Vo finále sa stretnú tímy, ktoré v rámci dvojíc v semifinále nahádzali viac bodov. Súťažia v poradí od najnižšieho získaného bodového skóre zo semifinále. A opäť sa opakuje, že každý tím hádže tri pokusy v troch kolách.
Celkové poradie: Prvé štyri miesta určuje finále, 5. – 8. miesto potom podľa počtu bodov zo semifinále a kvalifikácie. Zostatok štartovného pola podľa výšky získaných bodov na základe kvalifikačky.

Čaro hry spočíva v tom, že psovod musí vedieť odhadnúť moment, v akom asi pes chytá frisbee. Podľa toho odhadnúť rýchlosť vyhodeného disku a rýchlosť psa, ktorou beží za diskom. Akým štýlom pes chytá frisbee. Preto je táto hra čoraz viac obľúbená, pretože v nej vyniknú aj pomalší aportéri.
Vzdialenosť stredu zón je vzdialený 18,25 metra, čo by mal bez menších problémov hodiť každý hráč.

Finta je v tom, že aj keď mierite diskom smerom ku kružniciam, pes sa môže odraziť ešte pred zónami a svojim skokom za letiacim frisbee sa môže stať, že preskočí všetky zóny, teda stačí tú s najväčším priemerom a tak tím za jeden pokus nezíska žiaden bod.
Preto je táto hra veľmi vzrušujúca, pretože nikdy neviete ako a akým smerom sa pes odrazí. A aj keď už neveríte, že pes dopadne do jednej zo zón, stále sa môže stať, že dopadne rovno do stredovej kružnice. Je to napínavé aj pre dlhoročných a skúsených hráčov. Môžete sa spoľahnúť na náhodu ale aj vašu zohranosť so psím parťákom.

Viktória Obetková

Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 1/2014