(KR 12/2012)
Backhand
V predchádzajúcich vydaniach sa písalo o dogfrisbee ako takom, kto ho môže robiť, ako a kedy začať. Je teda najvyšší čas, aby sme si ukázali, ako sa frisbee vlastne hádže. Najzákladnejším a najčastejším hodom je tzv. „BACKHAND“, o ktorom si povieme niečo viac.
Čo je to backhand?
Patrí medzi najzákladnejšie hody vofrisbee. I keďsa to nezdá, tento hod je považovaný za najťažší. Pri backhande sa totiž treba sústrediť aj na samotné postavenie tela, nie len na držanie disku. Pri hádzaní sa využíva švih celej ruky, preto je najvhodnejší hlavne pre hody do diaľky.
Ako ho správne hádzať?
Správny postoj:
Začiatočníckou chybou zvykne byť zlé postavenie: postavenie čelom k smeru hodu a následné hodenie disku „od brucha“.Správne by mal hráč stáť bokom k smeru hodu a ramenom mieriť do žiadaného smeru letu taniera. Dráha disku by tak mala tvoriť pomyseľnú priamku od ramena k ramenu až po natiahnutie celej ruky.
Uchopenie disku:
Vyčleňujú sa dva podstatné úchopy disku.
Jeden z nich je zameraný na väčšiu presnosť. Disk chyťte tak, aby sa palec dotýkal vrchnej strany disku, ktorá býva väčšinou vrúbkovaná. Aj to má svoje opodstatnenie – znižuje riziko vykĺznutia. Disk tak lepšie prilieha a vy ho môžete palcom bez problémov lepšie prichytiť. Ukazovák priložte pozdĺž hrany tak, aby obliehal disk a jeho smer naznačoval pokračovanie kružnice taniera. Aby vám disk nespadol, zvyšné prsty rovnomerne rozšírte, aby disk mohli podoprieť zo spodnej strany.
Druhý spôsob uchopenia skôr umožňuje hod na väčšiu vzdialenosť. Takzvané „silové uchopenie“ funguje na tom istom princípe ako uchopenie na presný hod, až na detail, že disk podopierajú všetky prsty okrem palca, ktorý je stále na vrchnej strane disku. Ostatné štyri prsty sú pokrčené tak, aby sa dotýkali končekmi (poslednými vankúšikmi na prstoch) dolnej hrany disku.
Ruku s diskom následne akoby zrolujeme k hrudníku s lakťom a zápästím vo výške ramien.
Naklopenie disku:
Skúste si sami vyskúšať, čo to spraví s diskom, keď ho vyhodíte zakaždým pod iným uhlom. Raz s hranou smerujúcou nahor, potom s hranou sklopenou smerom dole, či napravo alebo naľavo. Disk sa zvykne pri lete stáčať na jednu stranu a dopadá tak na hranu. Keď ho vyhodíte, vždy sa mierne stočí na jednu stranu. Predísť sa tomu dá ešte pred vyhodením jeho naklopením do správneho uhola a v lete sa tak môže dorovnať. Vyžaduje si to veľa tréningu, no najčastejšie sa odporúča naklopiť disk spodnou hranou smerom nadol tak, aby pomyselná rovina hodu zvierala uhol 45° s predĺženou priamkou, ktorá tentokrát vedie cez hrany a skrz stredom disku.
Ak chceme tanier hodiť čo najďalej, potrebujeme mu zároveň dodať väčšiu rotáciu, a o to by jeho sklon mal byť väčší. Ak by ste tanier vyhodili pod rovnakým uhlom, no dodali by ste mu väčšiu rýchlosť a švih, disk by sa za polovicou dráhy letu stočil na stranu. Tým, že ho vyhodíte pod väčším uhlom, predídete možnému stočeniu. Ba naopak, disk sa krásne vyrovný a poletí ďalej, až kým nedopadne rovnomerne na zem.
Švih a vypustenie disku.
Najdôležitejší je švih zápästím. Čím viac diskom švihnete, tým väčšiu rotáciu naberie, a získa tým lepšiu stabilitu (nebude sa trepotať, ale krásne hladko plachtiť vo vzduchu), a to i vo vetre. Švih však treba zastaviť v ten správny čas. Akonáhle disk vypustíte za pomyselnou priamkou ramien, značne ovplyvníte dráhu letu. Dobrou pomôckou je preto nechať ruku upaženú v pozícií, v ktorej vám zostala pri vyhodení disku. Môžete si tak skontrolovať, či vaša ruka smerovala do správneho bodu a či nepresiahla predĺženú priamku. V momente,keď to preženiete, disk automaticky zmení dráhu.
Hádžeme backhand psovi
Správne načasovanie:
Správne načasovať vyhodenie disku je pri spolupráci so psom to najdôležitejšie. Neskoro vyhodený disk znamená, že ho pes predbehne a môže ho stratiť zo zorného poľa. Keďže psom robí problém pozerať sa hore za letiacim diskom v plnom šprinte, musia príliš brzdiť a vyhodený disk sa snažia chytiť veľmi skoro. Už na pohľad je vidieť, že pes nemá veľkú šancu tanierchytiť. Nehovoriac o tom, že pri takomto pokuse sa mu disk väčšinou odrazí od nosa, kvôli čomu ho nedokáže chytiť.
Naopak, ak disk vyhodíte príliš skoro, pes ho nestíha dobehnúť. Naberie obrovskú rýchlosť pri pokuse dolapiť ho, no skoro vyhodené frisbee už medzitým leží na zemi a pes vynakladá všetku svoju silu, aby stihol zabrzdiť, čo opäť tvorí neprirodzený tlak na kĺby. Disk často naberajú aj s kusom hliny a sem-tam sa im podarí spraviť nejeden kotrmelec, len aby ho chytili.
Preto je treba všímať si psa, jeho rýchlosť a spôsob behu. Niektorí si zvyknú nadbiehať a robiť veľké oblúky, iní zas bežia priamo za tanierom. Svoj hod teda musíte prispôsobiť psovi.
Kedy a ako zapojiť psa:
S backhandami sa najčastejšie stretnete na dištančných súťažiach. Pri každom štarte je vidieť, ako je každý tím so svojím psom inak zosynchronizovaný. Každý pes má iný spôsob nadbiehania disku. Rýchlejší psi zvyknú najprv obehnúť svojho psovoda, ktorý tak získa čas pri vyhadzovaní disku a pes nedostane príležitosť frisbee predbiehať. Hráč, ktorý pozná svojho psa dobre, vie, kedy vyhodiť disk, aby mal pes najväčšiu šancu chytiť ho. Preto, napríklad, pri pomalších psoch hráči nepoužívajú rôzne obiehačky, ale priamo vysielajú psa vpred. Keď si nadbehnú dostatočnú vzdialenosť, až vtedy hráč vyhodí disk. Spôsoby, akými „spomalíte“ psa, a vy získate náskok, je veľa. Ostáva na každom zvážiť, čo mu je najpohodlnejšie a najprirodzenejšie, čo rovnako platí aj pre psa. Niekedy psi sami od seba ponúknu, čo im viac vyhovuje. Pre niekoho to môžu byť rôzne obiehania, preplietania sa pomedzi nohy, otočky alebo jeho jednoduché odloženie pár metrov za nás. Samozrejme, všetko je riadené povelmi.
Psa sa pokúšajte zapojiť, až keď ste si celkom isté, že váš disk poletí a pes ho bude schopný chytiť. Je nevyhnutné naučiť sa zvlášť hádzať a zároveň naučiť psa pohyb, ktorý si časom automaticky zafixuje. Zo začiatku frisbeečka hádžte na krátke vzdialenosti. Rýchlejšie si tak upevníte spoločné pohyby a psovi tak zostane viac energie pre opakované pokusy, pričom sa neunaví behaním na dlhé trate.
Aké povely?
Aké povely si zvolíte je na vás. Môžete mať povel zvlášť pre „obehnutie“, ďalší pre vyslanie psa za frisbeečkom, následne odlišný pre samotné chytenie, potom pre prinesenie a nakoniec na pustenie. Alebo si zvolíte jediný posunok, v ktorom budú zahrnuté všetky.
V budúcom vydaní si povieme aj o správnej mechanike skoku.
Viktória Obetková, foto: Martin Fekete
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 12/2012