Technika skoku
(KR 1/2013)
Predchádzajúci článok bol zameraný skôr na psovodovu prácu: správny hod. Tentokrát sa zameriame na psa, a to na správnu techniku skoku a dopad po výskoku. Psi skáču radi a sami od seba, nájdu sa však i neskákavé typy – tak ako existujú aportéri a, naopak, psi, čo do úst nevezmú žiadny cudzí predmet. Niektorí psi skáču za diskom, aj keď by nebolo treba, iní si zas naňho počkajú, len aby nemuseli vyskočiť, prípadne vyčkajú na disk, a keď sa ocitne priamo nad nimi, postavia sa na zadné a bez väčšieho úsilia ho chytia. K dogfrisbee však skoky jednoducho patria.
V mini distance sa za každý úspešne chytený disk vo výskoku pripočíta pol bodu. O to efektnejšie to vyzerá, keď vo „freestyle“ pes skáče ako strunka cez telo hráča. Keď už pes skáče, musí vedieť aj správne dopadať. V súťažnej disciplíne Freestyle vám rozhodcovia môžu strhnúť body za nesprávny dopad psa z dôvodu ohrozenia jeho zdravia. Stane sa tak vtedy, keď sa psíkovi podlomia nohy, dopadne na inú časť tela než na labky alebo sa neprirodzene skrúti počas výskoku. Je na rozhodcoch, koľko vám strhnú, a v prípade, že sa zhodnú, môže vám dokonca hroziť diskvalifikácia. Čo je v konečnom dôsledku dobre, pretože nikto by ani na okamih nemal zabudnúť na zdravie psa. To by malo byť vždy prvoradé.
Ako vyzerá správny skok a dopad?
Je jasné, že by sme sa mali vyvarovať krkolomných dopadov na inú časť tela než na labky. Avšak z dlhodobého hľadiska je opakovaný dopad len na dve zadné nohy tiež veľmi nebezpečný. V krajnom prípade pes môže ochrnúť. Nie zo dňa na deň, ale po pár rokoch frisbee kariéry môžu nastať komplikácie s pohybovým aparátom.
V ideálnom prípade by mal pes pri chytaní frisbíčka vyskočiť tak, aby dopadol na všetky štyri labky naraz. Odráža sa zadnými nohami zo zeme, chytá disk, hlavu skláňa smerom dolu, čím sa mu zaguľacuje chrbát, a dopadá na všetky štyri. Správny dopad sa dá rozpoznať aj tak, že pes po ňom dokáže bez prerušenia priamo nadviazať a plynulo bez problémov bežať ďalej.
Môj pes nie je „skákavý typ“ – alebo príčiny nesprávnych dopadov a ich riešenia
Jednou z najnebezpečnejších príčin je slabé osvalenie psa. Neosvalené zadné nohy prirodzene nemôžu vyvinúť potrebnú silu na odraz. Mať silu len v zadných nohách, samozrejme, nestačí. Preto sa vrelo odporúča plávanie, ktoré zároveň nezaťažuje kĺby, posilňovacie triky, ako je, napríklad, „panáčik“, balansovanie na zadných nohách a iné. Alebo cvičenie na fitloptách, ktoré sa osvedčilo hlavne mimo sezóny, teda počas zimných mesiacov, na udržiavanie svalov v kondícii, ale aj popri iných aktivitách. Okrem posilňovania zlepšuje rovnováhu a napomáha koordinovať prácu svalov. Ďalšou z príčin je nesprávne načasovanie. Občas sa jednoducho stane, že disk vyhodíme prineskoro, následkom čoho ho psík podbehne. Pri odraze skáče kolmo hore, spod taniera, s následným dopadom zase len na zadné labky. Musíme sa preto naučiť disk vyhodiť v ten správny okamih. Radšej ho vyhoďte skôr. Pes by mal mať čas odraziť sa a disk vo výskoku mať stále pred sebou, snažiť sa ho dohoniť. Časom sa naučí vyskočiť v správnu chvíľu sám. Treba ale vždy začať od toho najjednoduchšieho, čiže najprv hádzať na krátke vzdialenosti a postupom času ich zväčšovať.
Druhou možnosťou, ako psa „odlepiť“ od zeme počas výskoku, je obrátiť disk naopak, hranami hore. Niektorí psi sú vypočítaví a disky sa naučili chytať zospodu za hrany, a tak nemajú dôvod skákať do vzduchu.
Tanier stačí hodiť hore nohami alebo ho tak len podržať. Tým, že hrana frisbeečka je teraz otočená, pes musí predsa len vyskočiť o niečo vyššie, aby ho mohol chytiť zhora.
Ako správne skákať?
Väčšina psov skáčetak, že sa neodlepia zadnými nohami zo zeme, ale ťahajú ich za sebou. Alebo sa nimi odrazia len minimálne. Základom každého správneho skoku je odraziť sa všetkými štyrmi labkami a skloniť hlavu.
Ale ako na to? Ukážte psovi disk a vyzvite ho povelom k chyteniu. Keď ho chytí, nepúšťajte ho, ale stiahnite ho smerom dolu, tak aby pes sklonil hlavu a dopadol na všetky štyri. Toto jednoduché cvičenie možno opakovať aj s preskokom cez nohu, či inú prekážku. Pes je tak nútený vyskočiť všetkými štyrmi labkami do vzduchu. Predtým však musí preskok cez nohu, či danú prekážku vopred vedieť. Praktické sú skočky z agility. Pre začiatok zvoľte nižšiu výšku prekážky, skočky.
Dôležité je psa pred prekážkou správne posadiť. Mal by mať zadné nohy pod sebou, nemal by mať prevalený zadok na jednu stranu. Častou príčinou chýb bývajú nedostatočne osvalené zadné nohy, kvôli čomu sa pes nevie dokonalejšie odraziť.
Tým, že pred skokom zaujme správnu pozíciu, dáva možnosť nohám správne sa osvaliť. Keď už pozorne sedí tesne pred prekážkou, ukážte mu disk. Ten spočiatku držte nad úrovňou prekážky. Keď pes vyskočí a chytí disk na váš povel, opäť stiahnite tanier dolu. Postupne môžete zvyšovať výšku prekážky. Buďte však zakaždým dôslední a nechajte psa posadiť pred každým skokom. K zlepšeniu koordinácie pri skokoch pomáha agility, ale aj samotné triky – napríklad podávanie zadných labiek. Správne načasovaný hod vedie k správne načasovanému odrazu a správne hodený disk vedie k správnemu skoku!
V budúcom čísle: Výber a typy lietajúcich tanierov
Viktória Obetková
foto Martin Fekete
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 1/2013