(KR 8/2016)
Pažerák je trubicovitý orgán, spájajúci ústnu dutinu so žalúdkom. Rytmickým rozširovaním a následným zmršťovaním zabezpečuje veľmi rýchlu prepravu prijatej potravy a tekutín do žalúdka. Stav, pri ktorom je časť pažeráku rozšírená a nefunkčná, sa nazýva megaezofagus. V dôsledku problémov svalovej i nervovej činnostipažeráka dochádza k obmedzeniu jeho pohyblivosti. Pažerák sa síce po prijatí stravy roztiahne, ale slabé kontrakcie nedokážu posunúť potravu až do žalúdka a dochádza k jej vyvráteniu.
Príčiny vzniku
Megaezofagus môže byť vrodený alebo získaný (nadobudnutý v priebehu života u dospelých jedincov). U psov sa najčastejšie vyskytuje vrodený typ idiopatického charakteru (z neznámej príčiny). Pri získanom type môže za vznikom ochoreniaprimárne stáť iná diagnóza – napr.tumor pažeráka, zápal pažeráka, cudzie teleso v pažeráku, nervosvalové ochorenie, myastheniagravis, ochorenia štítnej žľazy, Addisonova choroba a mnoho ďalších. No najčastejšou príčinou aj u dospelých jedincov je práve idiopatická forma, teda z neznámej príčiny. Pri megaezofagu sa môže jednať o postihnutie rôznej závažnosti, od mierneho zväčšenia v jednej oblasti až po rozšírenie a nefunkčnosť v celej dĺžke pažeráka.
Plemenná predispozícia
Predispozíciu k vrodenému typu megaezofagu majú plemená ako nemecký ovčiak, jazvečík, nemecká doga, írsky seter, mops, šarpej, labradorský retriever, novofundlandský pes. U drôtosrstého foxteriéra a malého bradáča je popisovaný dedičný základ ochorenia.
Klinické príznaky
Časté klinické príznaky pri megaezofagu sú regurgitácia (vyvrátenie jedla a vody), výtok z nosa, kašeľ, slinenie, sťažené dýchanie, aspiračná pneumónia, zlá telesná kondícia atď. Pri šteňatách s vrodeným typom megaezofágu sa prvé klinické príznaky začínajú objavovať s prechodom na tuhú stravu. Po prijatí potravy dochádza k jej okamžitému vyvráteniu. Nejedná sa však o zvracanie, ale nestrávená potrava zmiešaná s hlienom pasívne, vcelku a veľmi rýchlo ako keby „vyletela“ z úst a nosa psa.
Diagnostika
Na základe dôkladnej anamnézy, klinického a laboratórneho vyšetrenia je na potvrdenie diagnózy potrebné vykonať natívne a kontrastné RTG vyšetrenie aleboendoskopické vyšetrenie a ďalšie vyšetrenia v rámci diferenciálnej diagnostiky a hľadania primárnej príčiny ochorenia.
Liečba
V prípade,že vznikol megaezofagus sekundárne, teda v dôsledku iného ochorenia, jepotrebné (ak je to možné) zahájiť aj liečbu primárnejpríčiny. Pri idiopatickom charaktere ochorenia je liečba symptomatická. Na stimuláciu motility pažeráku sa podávajú prokinetiká, na zníženie žalúdočných kyselín antacidá. Operačné riešenie nemáva želaný úspech. Najväčšia pozornosť v starostlivosti o jedinca s megaezofagom sa sústreďuje na spôsob kŕmenia. Výživná potrava je podávaná v menších objemoch, ale častejšie. Musí byť podávaná z vyvýšeného miesta tak, aby šla do žalúdka bez aspirácie (riziko aspiračnej pneumónie) a vyvrátenia. V zahraničí je dostupná špeciálna stolička, umožňujúca udržanie psa počas kŕmenia vo vzpriamenej polohe. V našich pomeroch si majitelia pomáhajú kŕmením na schodoch, kde využívajú na posun stravy do žalúdkaprirodzenú gravitáciu. Po prijatí stravy a vody je potrebné psa udržať ešte pár minút v polohe s vyvýšenou hlavou.
Prognóza
Na prognózu má vplyv stupeň postihnutia, príčina vzniku a tiež schopnosť zvládnuť techniku kŕmenia zvieraťa (s nasýtením a bez aspirácie). V mnohých prípadoch, pokiaľ má majiteľ dosť trpezlivosti a zručnosti, dokáže pes viesť pomerne normálny život. Kŕmenie je najmä spočiatku, kým nedôjde k vzájomnému zladeniu, pre majiteľa časovo i psychicky náročné. Možno preto veľa prípadov končí fatálne.
Literatúra: u autorov
MVDr. Pavol Zubrický, MVDr. Lucia Radošovská
RTG snímky: MVDr. Pavol Zubrický, Foto: MVDr. Stanislava Zubrická
Ilustrácia: Katarína Schmiesterová
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 8/2016