2x CACIB DuoNitradog 30. 11. – 1. 12. 2013

– záverečná a najväčšia!

(KR 1/2014)

Výstavnú sezónu Slovenska sme ukončili na najobsadenejšej výstave roka!

Najkrajším psom oboch výstavných dní sa stal staroanglický ovčiak – bobtail BOTTOM SHAKER MY SECRET
Posledný novembrový víkend na prelome s prvým decembrovým patrilo nitrianske výstavisko Agrokomplex opäť slovenskej kynológii. Tentoraz pod „velením“ Únie kynologických klubov, v spolupráci so Zväzom športovej kynológie, ktorá na čele s riaditeľom výstavy pánom Vladimírom Javorčíkom zorganizovala „dvojvýstavu“ s najvyšším počtom prihlásených psov – spolu počas oboch výstavných dní súťažilo v rámci plemien takmer 5000 jedincov. Konkrétne v sobotu nahlásili vystavovatelia spolu 2492 psov a v nedeľu, ako býva zvykom, ich bolo o niečo menej, no stále neuveriteľných 2267.
Nežné, netradičné, no za to zaujímavejšie a výstižné pozadie za stupňom víťazov znázorňovalo puto medzi psom a jeho majiteľom
Rozhodcovia si vychutnávali záverečné súťaže z luxusne pripraveného posedenia, ktoré skrášľovalo čestný kruh a potešilo oko vystavovateľa i lajckého návštevníka

Bolo tak tomu aj napriek predčasným kritikám vystavovateľov smerom k organizačnému výboru, ktoré padali predovšetkým na rozhodnutie zrušiť poštové prihlášky! Áno, „decembrová Nitra“ odštartovala sériu výstav, na ktoré sa bude dať prihlasovať už len pomocou internetu – použitím online systému. Ten sa stal možno pre niekoho nočnou morou, no vo väčšine prípadov si ho vystavovatelia zamilovali. Len niekoľkými klikmi si totižto pridajú psa, ktorý ostane zapísaný v databáze, čo ešte zjednodušuje prihlasovanie do budúcna. Tento systém v minulom roku využívala aj samotná Slovenská kynologická jednota pri organizovaní októbrových medzinárodných a novembrových svetových klubových výstav. Využíva ho ale aj Zväz športovej kynológie, ktorý v spolupráci s Úniou kynologických klubov organizoval v roku 2013 až dve tretiny slovenských výstav.

Takmer vždy usmiaty riaditeľ výstavy Vladimír Javorčík

Príjem psov prebiehal centrálne. Všetky čísla sa nachádzali v prijímacej kancelárii, a to z dôvodu určeného harmonogramu posudzovania. To teda znamená, že majitelia plemien, ktoré sa posudzovali v neskorších hodinách, nemuseli prísť na príjem hneď ráno do 9:30. Tento časový harmonogram bol postavený na posudzovanie do 11:00 (respektíve 12:00) a na posudzovanie po tejto hodine. Ak aj rozhodca skončil s posledným plemenom prvej časti s časovou rezervou, nemohol začať druhú polovicu posudzovať skôr, než bolo uvedené v rozpise. Harmonogram sme mali možnosť vidieť už aj na výstavách vo Veľkej Ide, či neskôr v Lučenci. Vďaka nemu mnohí vystavovatelia nechali nervozitu a stres doma, pretože vedeli, kedy najskôr posudzovanie začne.

Na honosnosti pridávali aj nádherné poháre pre víťazov od fitmy Poháre Best, či vlajky zúčastnených krajín

Posudzovanie počas oboch dní prebiehalo v piatich halách, pričom jedna patrila iba honosnému a nádhernému záverečnému kruhu s výstavnou, prijímacou a technickou kanceláriou. Vo zvyšných štyroch halách bolo rozdelených v sobotu 34 a v nedeľu 32 kruhov, v ktorých posudzovalo spolu približne 40 rozhodcov z rôznych kútov sveta. Okrem slovenských arbitrov sme mali možnosť vidieť českých, poľských, srbských, nemeckých, maďarských, lotyšských, čiernohorských, slovinského, talianskeho, chorvátskeho a jednu posudzovateľku dokonca aj z Veľkej Británie. Ako v jeden, tak i druhý deň bol kruh pani rozhodkyne Anny Boguckej z Poľska prázdny. Žiaľ, kvôli vážnym zdravotným ťažkostiam nemohla pricestovať, a tak jej pridelené plemená boli rozdelené medzi rozhodcovský zbor. Hlavnou rozhodkyňou celého víkendu bola pani MVDr. Gabriela Ridarčíková, predsedkyňa Zboru rozhodcov Slovenskej republiky a viceprezidentka Únie kynologických klubov.

Hlavná rozhodkyňa, spolu s pánom Tiborom Havelkom a riaditeľom výstavy Vladimírom Javorčíkom, boli osoby, na ktoré sa vystavovatelia mohli obrátiť v prípade protestu z rôznych formálnych dôvodov.

– Jipping Gerard z Holandska mal najťažšiu úlohu – vybrať toho najlepšieho z najlepších oboch výstavných dní – zadával teda titul Supreme Best In Show
Slovenský hrubosrstý stavač – CIAN ZO ZEUL, majiteľ: Edwin Lenaerts

Záverečné súťaže začali niečo po pätnástej hodine v spomínanej samostatnej hale. Pre vystavovateľov bola radosť v tomto úchvatnom čestnom kruhu predvádzať svojich zverencov. Okrem krásnej a pôvabnej výzdoby, skvostných cien, či jasnomodrého koberca, bola radosť pozerať sa aj na luxusne pripravené posedenie pre rozhodcov. Istú chvíľu, ak nie celý čas, ste mali pocit, že sa nachádzate na záverečných súťažiach európskeho charakteru. Priestrannosť, ale nie zas prehnaná šírka kruhu, umožnila vystavovateľom v plnej kráse predviesť plemená, ktoré vynikajú svojím rýchlym pohybom, no ani malé, pomalšie, nemali šancu zaniknúť. Celý priebeh konferoval skúsený moderátor a slovenský rozhodca, pán Ing. Róbert Kanás.

Najúspešnejší mladí vystavovatelia, jeden z prvej a jeden z druhej vekovej kategórie, dostali okrem ocenenia od organizátora aj peknú cenu od JUDr. Radomíra Procházku, poslanca Národnej rady, kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky. Málokto možno vie, že sa jedná o veľmi aktívneho kynológa.

Aj víťazi výstavy juniorov si odnášali skvostné ceny

Novinkou v prípade súťaže „Víťaz skupiny juniorov“ a „Víťaz skupiny“ bola povinnosť vojsť do prípravného kruhu s CAJCovou alebo BOBovou kartičkou. Ak sú moje informácie správne, na všetkých tohtoročných výstavách usporiadaných UKK a ZŠK bude táto povinnosť aplikovaná, čo zníži riziko vstupu do nesprávnej súťaže.

„Záverečky“ prebiehali podľa rozpisu v katalógu. Drobné zmeny, ktoré nastali v posudzovateľoch jednotlivých kategórií, si nevyžiadali žiadnu kritiku. V nedeľu pribudla ešte jedna súťaž – a to Super Best In Show, kde sa o titul stretli víťazi mladšieho i staršieho dorastu jednotlivých dní, víťazi Junior Best in Show, Veteran Best in Show a, samozrejme, Best In Show. Celkovým víťazom sa stal víťaz sobotňajšej výstavy – bobtail BOTTOM SHAKER MY SECRET, ktorého vybral rozhodca Jipping Gerard z Holandska.

Dovidenia v Nitre opäť v marci!

Dominika Šusterová

Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 1/2014