Výživa, tréning a starostlivosť o dostihového chrta I.
(KR 12/2014)
Ak sa chce budúci majiteľ zúčastňovať so svojím psom dostihov, musí počítať nielen s tréningom, so zodpovedajúcou výživou, ale musí predovšetkým, ak je športovo založený a túži po úspechoch svojho psa, zvoliť správne plemeno a zviera z dobrého a kvalitného chovu. Kráľom dostihových dráh je nepochybne greyhound. Krásne a veľmi čisto bez napádania súperov behajú aj vipety. Pre budúcich záujemcov o dostihy na dráhe sú tieto plemená najvhodnejšie. Afganské chrty, saluky, barzoje a ostatné chrty môžu behať tiež pekne, ale nie všetky jedince sú rodenými pretekármi. U niektorých je chuť behať za návnadou predsa len menšia a počet „nedobehov“ logicky väčší. Ich behy sú skôr spestrením než pravým vrcholom dostihového športu.
Hlavne u greyhoundov je treba šteňa vyberať podľa toho, z akého chovu pochádza, či ide o chov „výstavného“ alebo „dostihového“ typu. Existujú totiž naozaj chovy zamerané na produkciu budúcich výstavných jedincov a chovy špecializované na šľachtenie budúcich dostihových bežcov. Greyhoundy z oboch línií sa od seba líšia na prvý pohľad exteriérom, a to veľmi podstatne. S výstavným jedincom nikto neprerazí na dráhe, s dostihovým zas na výstavách.
Aj keď je chrt pes ako každý iný, nájdeme u nich množstvo špecifických vlastností a čŕt, ktoré od majiteľov týchto psov vyžadujú trochu odlišný prístup. Toto platí obzvlášť pre aktívne dostihové chrty. Chrt, rovnako ako iné plemená, vyžaduje vyváženú stravu v optimálnom množstve. V dnešnej dobe nie je zložité psovi takúto stravu zabezpečiť, či už prostredníctvom kompletného krmiva v podobe granúl alebo konzerv, alebo časovo náročnejšieho natívneho krmiva.
Je potrebné mať na pamäti fyzickú záťaž, ktorej je aktívny dostihový chrt vystavený. Požiadavky rýchlostne trénovaného chrta sa líšia od požiadaviek psov, od ktorých sa vyžaduje vytrvalosť. Preto väčšina tzv. energy diet obsahuje pre chrta nie príliš vhodný pomer bielkovín a tukov. Niektorí výrobcovia granúl toto zohľadňujú a v rámci energy diet ponúkajú dva rady líšiace sa práve týmto pomerom. Výkon, ktorý dostihový chrt podáva, je tzv. anaeróbny, bez prítomnosti kyslíka. To vedie k vysokej akumulácii kyseliny mliečnej a oddialeniu nástupu únavy, tzv. kyslíkového dlhu. Okrem potrebného tréningu je vhodné podávať kyselinu pangamovú (vit. B15 – 1,5 mg/kg hmotnosti denne).
Pre urýchlenie zotavenia po záťaži sa podáva vitamín C (100 mg/kg hmotnosti denne) a L-karnitín (50 mg/kg hmotnosti denne). Na trhu existujú pre tento účel prípravky a elektrolyty od rôznych výrobcov. Vzhľadom na to, že dostihová záťaž kladie vysoké nároky na svaly, šľachy, kĺby a kosti, podávajú sa aj prípravky pôsobiace preventívne proti zraneniam. Ak už problémy tohto charakteru nastanú, mala by byť podporná liečba týmito prípravkami samozrejmosťou. Ak má dostihový chrt podávať výkony na dostihovej dráhe a zvládnuť tréningovú záťaž, musí byť, samozrejme, zdravý. Ako každý iný pes, musí byť aj chrt pravidelne očkovaný a odčervovaný. Je dôležité si uvedomiť, že obe tieto procedúry sú pre organizmus psa značnou záťažou, a preto je potrebné tomu prispôsobiť aj tréningovú a dostihovú činnosť. Po očkovaní a odčervovaní by mal pes jeden až dva týždne odpočívať.
Je jasné, že pre plnohodnotný výkon na dostihovej dráhe musí mať chrt fyzický a psychický potenciál. Na druhej strane je pravda, že trénovateľnosť jednotlivých plemien chrtov sa dosť odlišuje. Napríklad u greyhounda môžeme dobrým tréningom získať viac ako u vipeta, u ktorého genetické predpoklady hrajú väčšiu úlohu. Z chrta, ktorý „to“ v sebe nemá, každopádne hviezdu neurobíme, aj keby jeho tréning bol najpremyslenejší a najúčinnejší.
Tréningová príprava je však dôležitá ako pre víťaza, tak aj pre tých, ktorí častejšie odchádzajú porazení. Organizmus psa musí byť na trysk na dráhe pripravený. Majitelia, ktorí vypúšťajú svojich psov na dráhu neosvalených, s nadváhou, bez dostatočnej fyzickej kondície, alebo dokonca zranené, hazardujú s ich zdravím, lebo väčšina chrtov dáva do behu za návnadou všetko.
Aby bol pes na dráhe úspešný, potrebuje pochopiteľne aj kondíciu. Dobrú kondíciu môžeme dosiahnuť niekoľkými spôsobmi. Od pravidelného behania popri bicykli, až po domáci tréningový pás. Iba domáca príprava, aj keby bola tá najlepšia, nestačí. Je potrebné, aby sa budúci pretekár zúčastňoval tréningov na dostihovej dráhe. Tam sa vždy stretne viac psov jedného plemena a je možné trénovať rôzne situácie. Pes sa nesmie zľaknúť psov za sebou, potrebuje poznať, akým spôsobom sa môže predbiehať, a tiež prísť na to, že nemusí prenasledovať návnadu cez kladky. Toto všetko je možné dosiahnuť iba tréningom na dostihovej dráhe. V niektorých krajinách je niekoľko tréningov podmienkou pre začiatok plnenia licencie.
Univerzálny recept na to, ako trénovať, bohužiaľ neexistuje. Každý pes potrebuje individuálny prístup a je na jeho majiteľovi, aby odhalil, aký postup prináša najlepšie výsledky. Všeobecne sa dá povedať, že tréning sa delí na kondičný a akceleračný. Obe tieto zložky musia byť obsadené a ich pomer, intenzitu a frekvenciu musíme prispôsobiť psovi, jeho individuálnym potrebám, ale tiež momentálnej forme a pokročilosti dostihovej sezóny. Veľmi dôležitá je pravidelnosť.
Čo sa týka kondičného tréningu, za najúčinnejšiu považujeme chôdzu na vôdzke, podľa potreby psa volíme rôznu vzdialenosť a frekvenciu v priemere 5 km každý alebo každý druhý deň. Majitelia často využívajú jazdu na bicykli, tu je však nutné udržiavať také tempo, aby pes neprešiel do cvalu, ale len klusal. Vzdialenosť môže byť v tomto prípade kratšia. Športovo založení majitelia často vykonávajú so svojimi psami jogging. Niekedy sa využívajú aj trenažéry, ktoré môžu dobre nahradiť výpadok tréningu v dobe nepriaznivého počasia, či zaneprázdnenosti alebo ochorenia majiteľa. Na zhadzovanie nadbytočných kíl po zime sa dobre hodí beh do kopca.
Akceleračný tréning by mal mať podobu šprintu na vzdialenosť 50 až 100 metrov na bezpečnom teréne. Optimálna je, napríklad, piesková pláž, takže obyvatelia prímorských štátov majú obrovskú výhodu. Ak máme ochotného spolupracovníka, môžeme si psa vypúšťať medzi sebou. Ak je pes aportérom, môžeme akceleráciu trénovať hádzaním lopty, lietajúceho taniera, a podobne.
Pre tých, ktorí majú v blízkosti svojho bydliska dostihovú dráhu, možno zvažovať pre rýchlostný tréning tiež šprint na dráhe, najlepšie rovinku z veľkých boxov. Niektorí majitelia trénujú pomerne často na dostihovej dráhe po celej dĺžke trate. Takýto tréning je, samozrejme, veľmi dôležitý, a to hlavne v začiatkoch kariéry psa, pretože tým vylepšuje svoj štýl behu, naučí sa postupom času správny rytmus, vybiehať zákruty a štartovať. Pri skúsených psoch, ktoré pravidelne behajú dostihy, nie je tréning na dráhe nutný, skôr naopak.
Pre všetky tréningové aktivity je najdôležitejšia psychická pohoda psa, ktorej je treba všetko prispôsobiť. Aj keď považujeme, napríklad, tréning na bicykli za veľmi prínosný a účinný, niektoré psy ho nenávidia a dávajú to jasne najavo. Chrty sú veľmi citlivé a na ich psychickej pohode a výkonoch na dráhe sa veľmi prejavuje aj psychika majiteľa. Rozhodne na nich nesmie byť vyvíjaný akýkoľvek psychický nátlak, ku ktorému majú tendenciu úspechu chtiví majitelia. Psy veľmi dobre vycítia náladu majiteľa a sú neúspechom ešte viac frustrované.
V budúcom čísle: Výživa, tréning a starostlivosť o dostihového chrta II.
Ing. Ivan Pádej
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 12/2014