(KR 6/2011)
CAC Sombor 21. 5. 2011 & CACIB Subotica 22. 5. 2011
Neďaleko hraníc, asi hodinu cesty od prechodu Tompa/Kelebija, sa vo Vojvodine rozprestiera mestečko menom Sombor. Na tomto na prvý pohľad veľmi sympatickom mieste, na druhý ešte o niečo viac, sa organizátori rozhodli usporiadať už po 31.-krát pod záštitou Kinolgiškeho savezu republike Srbije celoštátnu výstavu CAC Sombor. Azda už počet predchádzajúcich ročníkov naznačuje, že i táto kynologická akcia sa teší popularite z roka na rok čoraz viac. Nemožno sa tomu čudovať, keďže prostredie, v ktorom sme vystavovali svojich psov, bolo veľmi pekné, s dostatkom všetkého. Kruhy priestranné, aké sa veru často nevidia, dva veľké stany postavené za kruhmi k dispozícii vystavovateľom ako úkryt pred slnkom či dažďom, či skúsení rozhodcovia – to všetko dáva výstave psov iný rozmer. Je pravda, že účasť na srbských výstavách je o niečo nižšia než na mnohých iných, avšak ani tu nie je zadanie titulov samozrejmosťou. V kruhoch sme mali možnosť stretnúť sa s vyškoleným personálom a rozhodcami zo Srbska, Chorvátska, či dokonca Holandska. I keď je potrebné dodať, že holandský arbiter posudzoval s licenciou krajiny s tajuplným názvom Monte Negro, alebo, ako vravíme my, Slovania, Čierna Hora.
Najpočetnejším plemenom bol nemecký boxer v počte vyše 60 jedincov, a to nielen z dôvodu, že tu bola usporiadaná špeciálna výstava, ale i preto, že toto plemeno je spolu s dobermanmi a rotvajlermi veľmi obľúbené. Je priam neuveriteľné, ako Srbsko kynologicky napreduje, a ako v niektorých plemenách patrí medzi veľmoci, zatiaľ čo v iných je „trpaslíkom“.
Sme radi, že bolo prihlásené i dostatočné množstvo slovenských psov, ktorí bodovali aj v záverečných súťažiach. Je príjemné, že sa slovenskí vystavovatelia stretnú mimo domoviny, povzbudzujú sa počas vystavovania a prejavujú emócie pri víťazstvách. Náš samec čivavy dlhosrstej – NISSAN MURANO Nebrasca Edda, porazil všetkých prihlásených psov svojho plemena a v záverečných súťažiach sa dostal do prvej päťky. Mali sme možnosť stretnúť sa s pánom Jozefom Lenártom, ktorý spolu so svojím predstaviteľom plemena tibetský teriér menom GROGS von Shangri-La zvíťazil v triede, plemene a bol úspešný aj v skupine. Z výstavy odchádzali s titulmi CAC, BOB a Res. BOG. Ani posledná, 10. FCI skupina, sa nezaobišla bez slovenského jedinca – írskeho vlkodava J´KAY Festina, ktorý s titulmi CAC & BOB bojoval aj v záverečných súťažiach, kde obsadil krásne tretie miesto – BOG III. Práve afgánsky chrt, ktorý nášho „Slováka“ porazil v skupine, sa stal aj celkovým víťazom 31. celoštátnej výstavy.
Nasledujúci deň sme sa v o niečo hojnejšom počte stretli na medzinárodnej výstave psov v Subotoci, ktorú sme my absolvovali už druhýkrát. Na rozdiel od vlaňajška bolo objednané krásne počasie, a tak sme sa nemuseli skrývať pred dažďom. Na medzinárodke bol počet slovenských prihlásených psov ešte vyšší než v sobotu na „cacovke“ a fandenie v záverečných súťažiach dopĺňala aj skupinka nás, Slovákov. Stálo to za to, pretože víťazom JUNIOR BOG tretej skupiny a celkovým JUNIOR BIS sa stal americký staffordšírsky teriér DRAGON Keumgang vo vlastníctve pani Márie Hilmerovej, ktorá zožala úspech aj v tretej FCI skupine. Tu so svojou odchovankyňou, yokrshírskou teriérkou FERRARI TESTAROSSA of Maryon´s Home, dosiahla na krásne tretie miesto – BOG III.
Aj v ôsmej skupine sme mali slovenského predstaviteľa – amerického kokeršpaniela Lindy Volárikovej, ktorý skončil na druhom mieste s titulom Res. BOG.
Srbsko je krajinou, ktorá je mnohým Slovákom veľmi blízka. Možno aj preto, že v srbskej Vojvodine žije početná slovenská menšina. Bol to neopísateľný pocit, keď pán vo veku okolo šesťdesiatky s radosťou podišiel k nám a prihovoril sa nám ľubozvučnou slovenčinou. Vraj na Slovensku už dávno nebol, tohtoročnú „cacibovku“ vo Veľkej Ide si však rozhodne nenechá ujsť. Nuž, a my si rozhodne nenecháme ujsť ďalšie srbské medzinárodné a národné výstavy. Príjemná atmosféra, relatívne nízke výstavné poplatky, možnosť získať šampionát Srbska za jeden víkend, dokonca i na jednej výstave, ak už pes je šampiónom, to všetko láka čoraz viac nielen Maďarov, ale aj Slovákov a Čechov. Mimochodom, ak ste zatiaľ neochutnali srbskú kuchyňu, rozhodne tak niekedy urobte. Šopský šalát je snáď najlepší na svete, a ak ste gurmáni, pieskavica či pečená jahňacina istotne nedovolí zabudnúť na krásne zážitky zo Srbska.
Dominika Šusterová
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 6/2011