Metodika a popis vykonávania niektorých cvikov, povelová technika
(KR 3/2013)
Prinášanie predmetu – aportovanie
Využívame ho vtedy, keď psík rád aportuje a donesie predmet z akéhokoľvek materiálu. Cieľom cviku je naučiť psa, aby nám na povel zodvihol a priniesol akýkoľvek premet, ktorý má vyhľadať, a ktorý môže uchopiť a priniesť.
APORT
Podmienený podnet je: „Aport, hľadaj!“ Pomocný povel: „Pusť!“ a posunok – ukázanie na smer, ktorým má pes prehľadať.Nepodmieneným podnetom je pamlsok a aportovaný predmet.
Metodický postup pri nácviku aportu
Jednou z najdôležitejších úloh psovoda je získanie záujmu psa o predmet. Najvhodnejšou dobou je mladosť psa – a jej sprievodná hravosť. Hravú náladu treba plne využiť a rozvíjať. Nácvik hrou vykonávame len vtedy, keď o ňu mladý pes prejavuje záujem. Hra by navyše nemala trvať príliš dlho, aby psíka neunavila a nestratil o ňu záujem.
Najčastejšie používaný spôsob: psovod si mäkkú handričku (peška) uviaže na dvoj až trojmetrový špagát. Takto pripravenú handričku – peška – pohadzujeme, poťahujeme ho pred psíkom, ktorého to vo väčšine prípadov zaujme a bude za poskakujúcim peškom či handričkou behať a snažiť sa ju chytiť.
Ak náhle sa mu to podarí, radostne ho pochválime a lákame ho k sebe, pričom mierne ťaháme za špagát (použijeme povel DRŽ) a priťahujeme psíka k sebe (použijeme povel KU MNE). Keď je pes pri psovodovi, opäť ho radostne pochváli, pohladí, opatrne mu peška odoberie (použije povel PUSŤ), pochváli ho a odmení pamlskom. Túto hru opakujeme niekoľkokrát.
Pri začiatku nácviku netrváme na presnom vykonávaní cviku, ale ide nám hlavne o získanie záujmu o predmet. Na začiatku používame jeden konkrétny predmet – nemeníme ich – a to tak dlho, kým si psík na predmet nezvykne. V tejto fáze výcviku by už psík mal mať zvládnutý cvik privolania KU MNE.
Potom postupne prechádzame na používanie iných predmetov (u šteniatok a mladých psov sa vyvarujeme používaniu kovových predmetov). V období, keď dochádza k výmene chrupu, musíme byť zvlášť opatrní, pretože pri uchopení, a hlavne pri priťahovaní psíka a odoberaní aportu, by mohlo dôjsť k spôsobeniu bolesti a šteňa by následne o predmet mohlo stratiť záujem.
V priebehu ďalšieho výcviku cvik postupne a systematicky spresňujeme. Zameriavame sa na to, aby pes bežal po predmet až na daný povel, rýchlo a radostne, bez váhania predmet uchopil, radostne, rýchlo a najkratšou cestou sa vrátil späť k psovodovi, kde sa pred ním posadí, pričom predmet stále bez prehryzovania drží, na povel ho pustí a na ďalší povel sa zaradí k nohe psovoda.
Pri odoberaní predmetu sa je treba vyvarovať násilia. Pomôžeme si tým, že keď pes nechce predmet odovzdať, ukážeme mu maškrtu a určite pustí. Po odobratí predmetu necháme psa opäť nepravidelne dlhú dobu sedieť pred sebou, a až potom nasleduje zaujatie polohy v sede pri ľavej nohe psovoda a čakanie na ďalší povel.
Aby sa psík presne a rýchlo vracal k nám, môžeme použiť ako pomoc dlhé vodítko – šnúru (tzv. stopovačku), pomocou ktorej psíka pritiahneme k sebe za pomoci povelu KU MNE, zabránime tomu, aby sa s aportom pohrával, odbiehal od nás, či sa k psovodovi vracal okľukou.
Keď už pes cvik za použitia šnúry vykonáva presne, pri povele KU MNE radostne pribieha, prikročíme k cviku bez použitia šnúry. Aby tento prechod nebol príliš rýchly, použijeme len krátke vodítko. Postupne aj to odbúrame a pes cvik vykonáva na voľno. Upresňovanie cviku vyžaduje dostatok času, časté opakovanie, doťahovanie a odbúravanie chýb, trvalé opravovanie a upresňovanie. Občas ho necháme po predsadnutí a veľkej pochvale odísť s aportom, nech sa s ním „vyhrá“ – neodoberáme mu ho. Inokedy po predsadnutíaport neodoberáme a psíka s aportom necháme po povele priradiť sa k nohe.
Najčastejšie chyby:
– stereotypné opakovanie cviku
– predčasné vybiehanie za aportom
– prekusovanie, hranie sa s aportom
– pustenie aportu pred povelom
– nepresné predsadnutie
– pomalý a nepriami návrat psa s aportom
– chybou možno nazvať aj prípravu pamlsku pred psom, kedy pes predmet predčasne pustí, a iné.
Keď máme zvládnutý cvik „APORT“, môžeme prejsť na vyhľadávanie predmetov na voľnom priestranstve.
Pokračovanie v ďalšom čísle.
Bc. Andrea Adamčiaková
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 4/2013