(KR 11 /2011)
Rozhodnutie zaobstarať si šteniatka bolo pre mňa veľmi ťažké. Je to obrovská starosť a zodpovednosť a navyše vyžaduje všetok voľný čas a obetavosť. Nakoniec ma popostrčil môj veterinár, ktorý mi povedal, že oni tiež stále váhali a váhali, až bolo prineskoro. A tak som si aj ja sľúbila, že do toho pôjdem. „Ženícha“ som mala vyhliadnutého už dávno, stačilo len zavolať chovateľke a bola ruka v rukáve.
Krytie prebehlo len jedenkrát s tým, že to buď vyjde, alebo nie. Po 29 dňoch som takmer ani nemusela ísť na ultrazvuk, aby som vedela, či je moje dievčatko gravidné. Jednoducho som jej to videla na očiach – inak pozerala, inak sa správala, bola citlivejšia a maznavejšia. Prvé tri týždne nádherne žrala, zjedla úplne všetko, čo som jej dala a stále žobrala o ďalšie. Potom nastal úplný opak, štrnásť dní nejavila o stravu žiadny záujem. Veľmi ma to trápilo a snažila som sa jej dávať naozaj veľmi pestrú a rozmanitú potravu. Pomaly sa stav začal urovnávať a opäť začala normálne jesť. Zvyšok gravidity prebehol úplne v poriadku, a my sme iba pozerali a tešili sme sa z jej rastúceho bruška. Následne sme sa pripravovali a čakali na vytúžený deň. Po 62 dňoch gravidity som už od rána vedela, že nastal čas pôrodu. Sučka hlboko oddychovala a stonala. Nechcela ani jesť, ani piť a hľadala optimálne miesto. Asi po piatich hodinách sa začala zvláštne stavať a nevedela, čo a ako. Ja som ju strážila a nespustila z nej oči. Bola neskúsená a nevedela, čo ju čaká, preto som bola neustále s ňou a hladkala jej bruško, bola jej oporou. Prvé šteniatko sa narodilo v stoji a ja som ho chytila do dlane. Vybrala som ho z obalu a odstrihla pupočnú šnúru. Po vysušení som ho dala mamine na olízanie a zoznámenie. Tá si ho vzorne pooblizovala a ja som ho zabalila a uložila do pelechu. Bol to krásny chlapček a dostal meno Adámek. Asi po dvadsiatich minútach sa sučka začala opäť stavať a nevedela, či stáť, alebo si ľahnúť. Pomohla som jej k tomu, aby si ľahla na bok, a tak už zostala po celú dobu pôrodu. Postupne sa jej behom piatich hodín narodilo ďalších sedem šteniatok. Celý pôrod prebehol bez komplikácií a v úplnom poriadku. Každým narodeným šteniatkom bola sučka skúsenejšia a všetko lepšie znášala. Po pôrode sa s radosťou pustila do úzkostlivej starostlivosti o svojich potomkov. Šteniatka boli pre väčšie množstvo prikrmované sušeným mliekom. Niektoré išli s váhou krásne hore, a niektoré zase nie. K tým som každé dve hodiny chodila a prikrmovala ich. Predstavovalo to pre mňa dosť psychicky náročné obdobie, v ktorom som nevedela, či všetky šteniatka ostanú. Našťastie sa mi starostlivosť vyplatila a náš stav sa nijako nezmenil. Dvaja chlapci však nešli s váhou hore a ja som sa veľmi trápila. Je zvláštne, že tí najmenší boli vždy vo všetkom prví. V desiatich dňoch otvorili po prvýkrát oči, boli najaktívnejší a najhúževnatejší. Vo veku troch týždňov som sa rozhodla pomaly ich začať zvykať na inú než materskú stravu. Na počudovanie sa veľmi rýchlo preorientovali a začali spoznávať svet chutí a vôní. Snažila som sa im dať pestrú a výdatnú stravu. Mleté hovädzie zadné, tvaroh, zakysanku, zeleninu, pribináčikov a množstvo ďalších dobrôt a postupne aj granule. Môžem povedať, že si zvykli veľmi rýchlo a dosť ma tým prekvapili. A aj keď výdatne papali, na materské mliečko nezanevreli a ešte v siedmom týždni od maminy pocucávali. Tá ich trpezlivo znášala a po celú dobu po nich nikdy nevyštartovala. Teraz majú deväť týždňov a je im skvelou učiteľkou. Správaním sa vrátila späť do detských rokov a neustále provokuje a hrá sa s nimi.
Veľmi milo ma prekvapilo správanie nášho ďalšieho psieho člena rodiny, staršieho nevlastného brata šteniatok. Ujal sa role otca, aj vychovávateľa. Po celú dobu sa o ne taktiež krásne staral. Maličké masíroval a čistil, keď boli väčší, vymýšľal a učil ich vystrájať nezbednosti. Nikdy na nich ani jeden z dospelákov nezavrčal. Celé toto obdobie je pre mňa krásne na prizeranie, sú to jedny z najkrajších chvíľ, aké som s nimi mohla prežiť. Len škoda, že čas tak rýchlo uteká a šteniatka tak veľmi rýchlo rastú.
Šárka Rezková, chovateľská stanica peruánskych naháčov Z Hoštecké zahrádky
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 11/2011