(KR 5/2011)
V dnešnej dobe, keď žijeme v takmer neustálom zhone a často si prajeme, aby mal deň viac ako len 24 hodín si stále viacej ľudí dokáže nájsť čas k chove nejakého domáceho zvieraťa. Najviac z nás si prirodzene zaobstaráva toho najvernejšieho spoločníka človeka, ktorý sprevádza ľudstvo po tisíce rokov – psa.
Väčšina z nás si však už ani nedokáže predstaviť chov psa bez využitia toho najpohodlnejšieho spôsobu kŕmenia, ktorým sú suché granulované krmivá. Málokto však vie, že tieto krmivá sa vo veľkom používajú až behom posledných päťdesiatych rokov a že ich vývoj nemal vždy na zreteli len zdravie ich konzumentov – psov.
Prvým človekom, ktorý využil suché krmivo ku kŕmeniu psov bol James Spratt z Cincinnati (USA), ktorý vyrábal sucháre z obilia, zeleniny a hovädzej krvi. Priemyselnej výroby sa suché krmivá dočkali až o mnoho rokov neskôr, v 30. rokoch 20. storočia v dobe ekonomickej krízy. Ľudia mali menej peňazí, čo v dôsledku znamenalo menej mäsa od mäsiarov a logicky sa psi začali kŕmiť tou najlacnejšou surovinou – obilninami.
S tým ako rástla ekonomická sila obyvateľstva, rástol aj počet domácich psích miláčikov a v 60. rokoch 20. storočia toho využili veľké potravinárske koncerny. Jednoducho sa chytili „dobrého“ nápadu, že do krmív pre zvieratá môžu ľahko spracovať zvyšky zo svojej potravinárskej výroby. Do krmív sa tak dostali rôzne zomleté odpady a suroviny tej najhoršej kvality. V 70. rokoch sa začal objavovať reklamný tlak na chovateľov a objavujú sa krmivá „kompletné a vyvážené“ a „špeciálne diéty“. Bohužiaľ za základ slúžili neustále tie najlacnejšie suroviny – obilniny a odpad z potravinárstva. Z veterinárov sa stávajú vo veľkej miere obchodníci zainteresovaní na predaji krmív vo svojich praxiach – veľakrát však bez ohľadu na zdravie psov. V 80. a 90. rokoch začali výrobcovia označovať svoje krmivá ako „prémiové“, „superprémiové“ alebo „holistické“. V skutočnosti to bolo neustále to isté – obilniny doplnené odpadom zo živočíšnej výroby – a celkom nevhodné pre organizmus mäsožravca, ako je pes. Vždy však drahšie na úkor vreciek chovateľov.
Najnovším trendom vo výrobe krmív je výroba podľa najnovších vedeckých štúdií, ktoré dokazujú, že psi sú mäsožravce (99% génov zhodných s vlkom) a potrebujú stravu založenú na živočíšnych proteínoch a tukoch, vôbec nie na sacharidoch z obilnín. Jednoducho stravu, ktorú by konzumovali prirodzene, keby žili v divočine.
Rodinný kanadský výrobca krmív Champion Petfoods Ltd. z provincie Alberta tak vytvoril celkom špecifickú triedu Biologicky Vhodných krmív zn. Orijen a Acana, kde nie sú základom nevhodné obilniny ako u všetkých bežných krmív, ale naopak čerstvé (nikdy mrazené) mäso z miestnych kanadských zdrojov, tak ako zamýšľala sama Príroda s ohľadom na ich životný štýl v ľudskej civilizácii. Tieto krmivá sú tak predpokladom pre špičkovú kondíciu a vzhľad našich psích spoločníkov.
O ich kvalite a vhodnosti svedčí aj udelenie titulu trikrát za sebou „Krmivo roka 2009-2010, 2010-2011 a 2011-2012 “ prestížnym Glycemic Research Institute vo Washingtone D.C.
Zdroj: Champion Petfoods Ltd., www.weber-mlyn.cz
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 5/2011